Jeho srdce ✔

Epilóg

O rok neskôr, Taliansko, Benátky

"Tamara, stojíme tu obaja pred očami našich dvoch detí a chystáme sa zavŕšiť svoju lásku manželským zväzkom. Naše rodiny sa budú hnevať, že sa k tomu schyľujeme takto narýchlo, ale raz sme sa rozprávali o tom, že svadba je intímna vec, ktorá by sa mala uskutočniť len v kruhu našich najmilovanejších. Nezáleží na veľkosti, pompéznosti, výzdobe a drahých šatách, pretože ty si tá najkrajšia nevesta, ktorú som kedy videl. Nemôžem ti sľúbiť večnosť, pretože tá nie je presne ohraničená a nikto ju nepozná, ale čo ti môžem sľúbiť, je to, že ťa budem milovať do konca svojich prežitých dní. Si láskou môjho života a žiaden čas s tebou na tejto zemi by nebol dostatočný. Sľubujem ti, že budem pri vás troch stáť, dokiaľ budem nažive a chrániť vás pred všetkým, čo sa nám votrie do cesty. Si matkou mojich detí, spriaznenou dušou, najlepšou kamarátkou a podielovou spoločníčkou nášho hotela. Patrí ti všetko, čo vlastním. Si môj človek. Si najstatočnejšia osoba, akú poznám. Povedala si, že nesúhlasíš s Teóriou relativity, podľa teba by čas existoval naďalej aj vtedy, keby sa zo zemského povrchu vyparila celá ľudská existencia. Keby ste zmizli vy traja, čas na mojich hodinkách by sa zastavil a dotikal by. Vyprchal by zo mňa život. V deň, keď som ťa stretol - po druhýkrát vo svojom živote - som vyhral jackpot, hoci som si v lotérii ani nepodával čísla. Milujem tvoje havranie vlasy, ktoré upútali moju pozornosť hneď od prvého dňa a tvoju medzierku medzi zubami, ktorú naše obe deti po tebe zdedili. Si mojím prelomom, doživotným darom, zachránila si ma. Môj život bez teba nebol skutočným a kompletným, nepoznal som šťastie, pokiaľ som skutočne nespoznal teba. Veci sa nestávajú bezdôvodne a ty si môj dôvod. Dôvod, pre ktorý každý deň vstávam z postele s úsmevom na tvári. Zvykol som si myslieť, že domov je budova s oknami a dvermi, dnes už viem, že je to osoba, pri ktorej sa cítiš ako doma. Keď mám teba, vlastním celý vesmír."

"Adam Deák, znovu sa vám podarilo rozplakať ma a už teraz viem, že môj sľub nebude ani zďaleka taký krásny, ako ten tvoj. Nachádzala som sa v čiernej a zatuchnutej priepasti, krásne aspekty života sa stali nepoznanými. Stratila som smer a nevedela, kam sa mám pohnúť. Lúčila som sa s láskou a bola si stopercentne istá, že už nikdy, naozaj nikdy, nebudem schopná milovania. Milovania takého, pri ktorom srdcový tep naberá nevyčísliteľné hodnoty a srdce ide zo všetkej tej lásky vyskočiť z hrude. A potom si sa objavil ty. Čudný moralista, ktorý bezočivo obsadil moju lavičku v parku. Myslela som si, že keď ťa budem ignorovať, prestaneš chodiť a dožičíš mi pokoj, pre ktorý som tam prišla. Cieľ bola samota, avšak časom som si uvedomila, že to nebol pravý dôvod. Ten bol popravde úplný opak. Chodila som tam, aby som tam stretla niekoho, kto by si všimol moju mizériu a zaujímal sa o mňa. Každý deň si ma prenasledoval domov a sprvu som si myslela, že si vážne niekto, kto môj život ukončí a vyslobodí ma z tohto utrpenia. Ešte som ťa ani nepoznala a spoliehala som sa na teba. A potom si na mňa prehovoril a priniesol mi náhľad, ktorý som nikdy nemala. Vždy som sa na svet pozerala pesimisticky a zakaždým a za všetkým hľadala postranný úmysel. Tvoja čistota a občasná naivita ma preniesla cez najnáročnejšie obdobie v mojom živote a prinútila ma tešiť sa na každú chvíľu, ktorú bude možné stráviť v tvojej prítomnosti. Vo všeobecnosti mi vždy všetko trvá dlho a bála som sa priznať, že ťa milujem, ale dnes to hovorím hrdo a so vztýčenou hlavou. Milujem muža, najlepšieho muža, ktorý kedy chodil po tejto zemi, v tomto prípade po piesočnatej pláži. Adam Deák, ďakujem ti za tvoju lásku, za starostlivosť o mňa, Em a Oliverka a sľubujem ti svoju oddanosť až do konca svojich prežitých dní. Nebolo ľahké dostať sa sem, ale na čom záleží, je to, že sme sa sem dostali. Budúcnosť je zlo prítomnosti. Ja som pocítila v živote množstvo bolestí, trpkých klamov, bola som na kraji zúfalstva - avšak navzdory tomu som nestratila dôveru a lásku k ľuďom."

"Áno, beriem si ťa," zopakujeme naraz a Em s Oliverkom nám tlieskajú. Vymeníme si obrúčky a pred zrakom našich dvoch detí si dáme prvú, vlastne druhú, novomanželskú pusu. Dnes už viem, že spriaznená duša nemusí byť len jedna. Ja som získala dve.

Kráčame cez piesočnatú pláž, ja s Oliverkom na rukách, Adam držiaci Em, ku budove nášho hotela, ktorý sa dnes otvára po prvýkrát a na zlatej ceduli stojí úhľadnou kurzívou: Il suo cuore, Jeho srdce.