Jeho srdce ✔

Kapitola 18

Adam

Som človek, ktorý sa rád rozpráva s ľuďmi. A rozprávanie s touto ženou bolo plynulé a prirodzené. Ako keby sme boli starí dobrí známi, čo je ironické, pretože ju vážne nepoznám a rozprávali sme sa o totálne šľahnutej téme. Keď sa tak na to spätne pozriem, hovoril som len ja. Keď začnem mlieť, neviem prestať. A vtáky ma stále fascinovali, takže som jej o nich prerozprával všetky naštudované informácie, ktorá ona s údivom počúvala a pritakala. Nezastavovala ma, ale pozorne načúvala. Aj ja sám si dokážem priznať, že to nebolo zaujímavé a s určitosťou aj nudné, ale ona nevyzerala znudene. S trpezlivosťou naslúchala môjmu výkladu. Vtáky sú zvláštne bytosti. Ako malý som si zvykol predstavovať, že mám krídla, ktoré ma unesú kamkoľvek to len budem chcieť. Postavil som sa na posteľ a zoskočil z nej dole s rukami roztiahnutými vo vodorovnej polohe. Nahovoril som na to aj ostatné deti, ktoré sa so mnou hrávali a výsledkom bolo, že sme vždy všetci s buchotom popadali na zem s množstvom odrením a modrín na našich telách. Nechápal som, prečo aj my ľudia nemôžeme mať krídla. Prečo aj my nemôžeme odísť kedykoľvek by sme to chceli. Viete si predstaviť, aké oslobodzujúce by bolo, keby ste sa len tak znenazdajky rozhodli otvoriť svoje krídla a odleteli na hocijaké miesto by ste chceli? Nepotrebujú povolenie, pokiaľ im ich letiace prostriedky slúžia, môžu nezáväzne vyletieť a odísť. Putujú svetom, zájdu do každého svetadielu, ale predsa sa vždy vrátia do svojej rodnej krajiny. Na zimu odchádzajú a na jar prichádzajú. Viete si predstaviť, že aj my by sme každoročne zvládali takéto sťahovanie národov? Že by sme dvakrát do roka všetci odišli a vrátili sa znovu späť? To je nemysliteľné.

Preto sú tieto tvory tak fascinujúce. Podľa mňa si každý aspoň raz želal mať krídla, ktoré by mu povoľovali utiecť od svojich problémov. Alebo by si ich želal kvôli tej voľnosti a neviazanosti. Bohvie, aký je vzduch tam hore. Vnímajú ho inak, ako my tu na zemi? Často sa zamýšľam nad vecami, na ktoré nemôžem dostať určité odpovede. Niekedy sú to aj zbytočnosti, nad ktorými strávim celý deň a robím si prieskum. Neprestanem s vyhľadávaním, kým nedostanem aspoň nejakú odpoveď. A to isté urobím aj s touto ženou. Zatiaľ je pre mňa len hádankou a môj cieľ je rozlúštiť ju. Zapôsobila na mňa. Je niečím zaujímavá. Ale nebudem tlačiť na pílu, počkám na odpovede od nej. Nechcem ju zahnať do kúta s nepríjemnými otázkami, hoci horím zvedavosťou, nedovolím si ju zahrnúť osobnými otázkami. Zrejme preto sa chytila na moju somarinu s rozmnožovaním vtákov, chce sa zhovárať, ale o nepodstatných veciach. Veciach, ktoré nesúvisia s reálnosťou. Utieka od svojej reality. Taký dojem som z nej nadobudol. Avšak nemusí to byť pravda. Väčšinou sa ale v ľuďoch nemýlim, mám na nich celkom dobrý odhad. Pri niektorých ľuďoch proste od začiatku viete, že ich chcete hlbšie spoznať. A jej hĺbka je podľa môjho osobného názoru veľmi hlboká. Prežila a odžila si krušné chvíle a bojuje sama so sebou, chystala sa vzdať to, ale dala životu ešte jednu šancu. To je dobrý krok. Ten najpodstatnejší.

Človek sa nedá označiť len jednou charakterovou značkou. Je tu jedna vlastnosť, ktorá ho vystihuje najviac, ale okrem nej je tu ďalších desať, ktoré tú jeho špecifickú upravujú a dopĺňajú. Preto som nechcel byť len chlapec s chorým srdcom. Nie som len ten chlapec. Som otravný, vtipkujem, hoci moje vtipy nie sú absolútne vtipné, som zasnívaný rojko a analyzujem ľudí. Nedám si pokoj, kým ich nemám úplne načítaných. Moje podvedomie mi vždy napovie, kto je na to analyzovanie vhodný. Lepšie povedané, kto stojí za bližšie spoznanie. Táto žena mi príde zaujímavá a chcem ju hlbšie spoznať. Už dlho som pri nikom nezažíval takéto pocity. Možno aj preto, že som dlho nebol vo vztyku s ľuďmi. Ona je prvá, ktorú som po svojom návrate z nemocnice stretol. Osud mi ju priniesol hneď dvakrát. Ktovie, čo prinesie budúcnosť. Ale moje srdce sa v jej blízkosti správa zvláštne. Neviem, či sa v mojom tele stále len adaptuje, alebo to spôsobuje ona. A ak áno, tak prečo?