Jeho srdce ✔

Kapitola 21

Tamara

"Keď tak nad tým premýšľam, naozaj máte pravdu. Svoju tvár môžeme vidieť maximálne v zrkadle," súhlasila som s ním.

"To je trochu paradox, nie? Oči nám slúžia na rozpoznávanie tvárí naokolo, ale tú našu vlastnú nimi nikdy vidieť nebudeme. Ostatných si môžeme prezrieť od hlavy po päty, ale naše telo pre nás zostane už navždy záhadou."

"Nikdy som nad týmto takto nepremýšľala..."

"To je normálne, to len ja mám tendenciu zaoberať sa nepodstatnými vecami."

"Práve naopak, podľa mňa je táto téma dobrým námetom na spracovanie."

"Náš svet je príliš uponáhľaný, aby sme v ňom mali čas na premýšľanie o takýchto filozofických témach. Žijeme v konzumnej spoločnosti, zaujímame sa skôr o majetky a spôsoby, akými sa dá čo najrýchlejšie zbohatnúť, než aby sme si na chvíľu zastali a venovali si denne aspoň hodinu času. Bol by to čas vyhradený čisto pre nás. Čas na zamyslenie, ktorý by nás donútil myslieť inak. Zamýšľanie sa nad skutočnými vecami, na ktorých záleží. Ale nemyslím si, že je to len vina ľudí. Sme len ovečkami nasledujúcimi dav. Žijeme v technologickom progrese, každý rok prídeme s nejakou novou vymoženosťou a s radosťou sa jej podáme, pretože automaticky považujeme nové veci aj za dobré. Sme pohltení vývinom a modernizáciou a niečo také, ako posedenie s vlastnými myšlienkami, nám už nerobí dobre. Je nám čudné sedieť osamote, pretože sa nechceme cítiť ako vyvrheli. Nechceme, aby sa na nás ukazovalo prstom ako na samotárov a čudákov, ktorí radi trávia svoj čas osamote, a len sa to pred širokou verejnosťou snažíme utajiť, aby sme neboli posudzovaní. Zaujímajú nás názory druhých. Prikladáme im veľký význam a zameriavame sa na ich predsudky viac, ako na svoj vlastný názor. Chceme v očiach tých druhých vyzerať dokonalo. Potrebujeme ich uznanie a zapáčiť sa im. My ľudia sme špecifické tvory, ktoré prahnú po ocenení. Potrebujú počuť, že odviedli dobrú prácu, inak nie sme spokojní. Žiadame chválu, pretože bez nej nie sme presvedčení o tom, že sa nám niečo podarilo."

"Aj keď vieme, že materiálne statky nám nič neprinesú, aj tak sa snažíme ich nadobudnúť..."

"Presne. Túžime bývať po svojom. Peniaze nás dokážu ovplyvniť. Keď k ním človek raz pričuchne, stále chce viac. Nikdy nie sme spokojní s tým, čo máme. To je asi najhoršia ľudská črta. Ale práve preto sme ľudia, nie sme dokonalí a to nás robí reálnymi. Učíme sa z vlastných chýb a na vlastnej koži pociťujeme, že existujú aj dôležitejšie veci. Keď sme boli malí, našimi najväčšími problémami boli, že sme nemohli slobodne behať vonku a mali sme povinnú vychádzku, ktorú sme museli dodržať. Vtedy sme to považovali za najväčšiu tragédiu na svete a teraz je to pre nás asi tá najobyčajnejšia banalita. Čím sme starší, tým sme múdrejší. Vekom nerastie len naša noha a výška, ale aj hladina nášho intelektuála. Sme schopní reagovať na rovnaké veci úplne inak. Počas našej existencie sa neustále meníme a formujeme. Ale to ste už určite spozorovali na vašej dcérke..." letmo sa usmial a zapozeral sa na Emu spiacu v kočíku.

"Máte pravdu. Naše povahové vlastnosti sa stále rozvíjajú..."

"Presne tak. Ako raz povedal William Shakespeare: "Ber od života, čo ti dal, radosť, bolesť, lásku, však život je len karneval, v ktorom stokrát meníš masku."

"Lenže je ťažké akceptovať radosť a bolesť rovnakým spôsobom..."

"Nepochybne. Radosť je jednoduchšia, prináša nám uspokojenie a sme šťastní. Bolesť nie je príjemná, zasahuje nás a opantáva. Myslíme si, že jej nedokážeme čeliť a chceme sa jej podvoliť. Želáme si, aby čím skôr prešla a už nikdy viac ju cítiť nechceme. Ale je tu preto, aby sme si budúcu radosť cenili viac. Aby sme ju nebrali za samozrejmosť a vychutnávali si ju plnými dúškami. Nikto si neželá cítiť bolesť, nie sme sadisti, je veľmi ľahké stať sa zbabelcom a sústrediť sa len na ňu. Presne to koniec koncov aj chce. Želá si, aby sme jej podľahli. A keď ju cítime, je náročné vidieť, že stále existuje na svete aj to dobré a nepoškvrnené. Ale keď veľmi chceme, dokážeme nad ňou zvíťaziť. Nepodľahneme, odoláme, vytrváme a vrátime sa do starých koľají. Aby sme opäť mohli cítiť radosť. Byť šťastní a spokojní."