Jeho srdce ✔

Kapitola 85

Tamara

Nebudem si brániť v šťastí. Veci mi trvajú, asi sa nič pri mne nemôže zaobísť bez zbytočných komplikácií a dramatickosti, som melodramatická, ale to už ku mne patrí a jeho tieto veci neodradili. Práve naopak, chce si ma vziať aj napriek všetkým tým chybám, ktoré keby som sa rozhodla spísať do nejakého zoznamu, trvalo by mi to prinajmenšom týždeň. Som hodná jeho lásky a on je hodný tej mojej. Chcem si ho vziať. Ale najprv musím požiadať o ruku ja jeho. Nikdy som nerobila romantické gestá a možno som mala. Nikdy však nie je neskoro začať. Preto mi nerobí problém kľačať pred ním na jednej nohe s úplne nemožným detským prsteňom. On je totiž symbolom našej detskej lásky, ktorá sa prehĺbila do tej dospeláckej. Poznali sme sa už aj predtým, ale osud nás opätovne zviedol dokopy. Presne ako v nejakom romantickom filme, však? Bola by som blázon, ak by som ho nechala ísť a premrhala túto veľkú šancu na šťastnú prítomnosť. Zámerne nehovorím koniec, pretože toto nie je ani len omylom koniec ničoho. Sme stále len na začiatku. Píšeme si len svoj úvod, ani do jadra sme sa ešte nedostali. Zájsť za Oliverom bol dobrý nápad. Uvedomila som si, že ho tým nezrádzam. Navždy ostane v mojom srdci, nikdy na neho nezabudnem, ale nadišiel časť posunutia sa ďalej. Nie sme s Adamom spolu dlho, ale to ešte neznamená, že sa musíme obmedzovať zaužívaným stereotypom. Kto povedal, že nie je správny čas? Je to náš život, my dvaja uznáme za vhodné, kedy sme pripravení. Moja reakcia nebola správna, ale potrebovala som čas na utriedenie si myšlienok. V srdci som kričala áno, ale rozum ma zastavoval. Ako keby mi vysielal varovné signály s veľkými výkričníkmi, aby som nebola taká zbrklá a nesúhlasila. Dovolila som svojmu rozumu vyhrať a srdce som potlačila do úzadia. Ale zvíťazil len na chvíľu, pretože teraz som tu a som si tým istejšia, ako kedykoľvek predtým. Nechcem vycúvať. Stojím si za svojím.

"Postav sa z tej zeme, prosím, toto vôbec nie je nutné, nemusíš robiť žiadne romantické gestá, pretože ťa milujem a záleží mi len na tom, že si sa tu ukázala."

"Adam, musím to urobiť. Moja žiadosť o ruku určite nebude taká pekná, ako tá tvoja, ale to je samozrejmé, nemôžem sa ti v tomto vyrovnať, ale bude vychádzať priamo z môjho srdca. Keď si sa len tak z ničoho nič opýtal, či si ťa vezmem, zostala som zaskočená a nedokázala som ti dať odpoveď, akú by si si zaslúžil. Úprimne, spočiatku som bola na teba nahnevaná, pretože si ma nemal vystaviť takému nátlaku ako keby sa vôbec nechumelilo, ale po nejakej chvíli mi došlo, že som skôr nahnevaná na seba. Neviem, čo presne ma zastavovalo, možno to, že ešte stále nesiem na prste svoju obrúčku, ktorú som si doteraz nedokázala sňať dole. Predstavovala etapu môjho života, ktorej som sa nevedela a asi ani nechcela vzdať. Bojím sa prvých krokov. Alebo vlastne ani nie tak bojím, len ich jednoducho nerada robím. Z hrdosti, z princípu, neviem, vždy to tak bolo. Odpoveď áno by znamenalo prvý krok k ďalšiemu manželstvu. Keď sa ženy vydávajú, predpokladajú, že je to ich prvá a zároveň posledná svadba, aj ja som v to dúfala. Ale osud to tak nechcel a ja som sa s tým konečne dokázala zmieriť. Preto tu dnes kľačím s týmto prsteňom v ruke. Neviem, ako sa žiada niekoho o ruku, nemám v tom prílišnú prax, Adam Deák, si moja premiéra a dúfajme, že aj derniéra. Trvalo mi, kým som sa odhodlala prísť sem a zaklopať na tvoje dvere, ale som tu. Milujem ťa celým svojím srdcom a túžim sa stať tvojou manželkou. Odpustíš mi, prosím a staneš sa mojím manželom?" očakávane som k nemu upriamila zrak a on po celý čas, ako som rozprávala, stál s nemým úžasom a usmieval sa od ucha k uchu.

"Na to, aby som mohol odpovedať, musíš odpovedať najprv ty mne. Nezabúdajme, že som bol prvý, kto položil otázku," lišiacky sa zasmial a kľakol si na druhú stranu ku mne, pričom si z vrecka nohavíc vytiahol umelohmotný prsteň s penovým kvetom v centre.

"Áno, vezmem si ťa," odpovedala som a na môj pokyn mi nasadil na prstenník tú nevkusnosť, ktorá však v mojich očiach vyzerá ako ten najcennejší drahokam. Nepotrebujem žiadne veľké diamanty, sentimentálna hodnota je omnoho väčšia, ako nejaké drahé a prepychové kamene.