Jeho srdce ✔

Kapitola 13

Tamara

Vtáčí cudzinec dnes do parku neprišiel. Sedím tu len ja sama so svojimi myšlienkami. Presne ako som si zo začiatku želala. Ale nie je tu úplné ticho. Vtáky si už na jeho zrno zvykli a postupne sa schádzajú. Sedia na stromoch a čakajú. No, milí moji, dnes vás nemá kto nakŕmiť. Možno tu už odteraz budem stále takto sedávať sama. Čo by som len dala za to, keby som sa otočila a sedel by pri mne Oliver. Všetko na svete. Vzdala by som sa akejkoľvek veci, ak by to znamenalo, že sa mi môj Oliver vráti späť. Prečo aj v realite nemôže existovať kúzelná palička, ktorá by len jedným jediným mávnutím splnila všetky vaše požiadavky? Alebo zlatá rybička, ktorá by vám splnila tri najtajnejšie priania. V mojom prípade by mi stačilo jedno. Len jedno prianie a už nikdy by som si nič nepriala. Alebo taký stroj času, aké úžasné by bolo, keby sme sa mohli vrátiť do minulosti a zmeniť priebeh udalostí. Bol by to ako sen. Ale my žijeme v realite. Hnusnej a krutej realite, ktorá nemá žiadny takýto čarovný prostriedok.

My ženy pozeráme romantické filmy a tajne dúfame, že jedného dňa si aj my nájdeme pána Dokonalého, princa Krasoňa, jednoducho nejakého perfektného muža, ktorý by bol ochotný to s nami zvládať a nikdy by mu naše výstrelky nevadili. Ja som už niekoho takého mala. A myslela som si, že s ním prežijem celý svoj život. Aj jeho požiadanie o ruku bolo to najkrajšie a najromantickejšie gesto, ktoré si želá každá žena. Dokonca aj tá najcynickejšia, ktorá hovorí, že neholduje takýmto kadejakým presladeným sentimentálnostiam. Vôbec som to nečakala, prišlo to z čista jasna, ale povedal mi, že sa na to pripravoval dopredu už nejakých pár mesiacov. Bola som v práci a zavolal mi, aby som po skončení zmeny nešla hneď domov, ale aby som prišla za ním do nášho parku. Áno, aj žiadosť o ruku prebiehala v tomto nádhernom parku s lavičkou a jazerom.

Nechápala som, prečo po mňa neprišiel sám, pretože zvyčajne sme domov chodievali spolu, bolo mi čudné, že chce aby sme každý prišiel do parku oddelene. Keď som dorazila, okolo lavičky boli červené sviečky v tvare srdca a jedna veľká šípka z ruží. Olivera však nikde nebolo. Vyzerala som ho z každého smeru, vyvolávala mu, nedvíhal. Už som si začínala myslieť, že tieto sviečky tam boli pre niekoho iného a dala sa na odchod, keď som v tom započula hlasný zvuk približujúceho sa lietadla. Clonila som si rukami oči, keďže bolo horúce počasie a slnko pražilo ako šialené, a v tom som zbadala jeho vlajúce vyznanie. Tamara Balogová, si láska môjho života a svoj život chcem stráviť jedine po tvojom boku. Chcem byť tvojím manželom. Urobíš ma najšťastnejším mužom pod slnkom a vezmeš si ma?

Nohy sa mi roztriasli, jeho tvár som stále nevidela a ešte raz som si musela skontrolovať, či vlajúce vyznanie naozaj obsahuje moje meno. Sadla som si na lavičku a upokojovala sa. Smiala sa a zároveň plakala. Nikdy som si nepomyslela, že potrebujem takúto žiadosť o ruky, ale on to vedel dopredu a dal mi ju. Aj keď úprimne, pokojne by mi stačilo, keby ma požiadal aj obyčajne. Vzala by som si ho tak či tak. Lietadlo pristálo vedľa jazera a on ku mne z diaľky bežal, rukou si pridŕžal vejúce vlasy od vrtúľ lietadla a videla som na ňom, že je znovu nervózny. Ako keď sme sa po prvýkrát pobozkali. Poznala som jeho nervózny úsmev už naspamäť, inak bol vždy sebavedomý, ale toto ho dokázalo vykoľajiť. Podišiel ku mne a kľakol si na koleno. Ja som stále ako obarená sedela na lavičke a chvíľu sme sa naozaj na seba len pozerali.
Do tváre sa mu naberala červeň, ja hlúpa som si ani neuvedomovala, že ho nechávam takto kľučať na zemi bez odpovede. Musel sa ma to spýtať ešte raz. Ale nenechala som ho dohovoriť, kľakla som si k nemu a pobozkala ho. A potom asi stokrát zakričala áno. Veď ako by som aj mohla odmietnuť? Boli sme mladí, mali sme len dvadsaťdva, ale nezáležalo na tom. Vedela som, že ho milujem a že je pre mňa ten pravý. Venoval mi ten najpozornejší prsteň s mojimi iniciálkami. Nebol prehnane gýčový, zvolil pre mňa presne prsteň, ktorý by som si vybrala aj ja sama. Uhladený strieborný, s malými diamantmi po obvode. Najlepší muž na svete. Už nikdy ťa nikto neprekoná. Asi už nebudem schopná milovať. Asi? Určite toho už nebudem schopná. Veď ako by som mohla milovať nejakého iného muža, keď s tebou sa žiaden nedá porovnať? Bol si môj úplne prvý a zároveň aj posledný. A ani sa nechcem do nikoho zaľúbiť. Nebolo by to voči tebe spravodlivé.