Jeho srdce ✔

Kapitola 55

Tamara

Včera som sa radšej pustila do pečenia torty. Keď už som pozvaná na svadbu, nepatrí sa prísť s prázdnou rukou. A úprimne, potrebovala som sa odreagovať a prestať myslieť na veci, ktoré ma znovu začínali sužovať. Viem, že to bude znieť zvláštne a hlúpo, ale cítim, ako by som Olivera zrádzala. Pôjdem na cudziu oslavu s iným človekom. S iným chlapom. Síce len ako kamaráti, ale predsa sa objavím po boku niekoho iného, než môjho manžela. A to mi naháňa hrôzu. Neviem, či sa odo mňa niečo očakáva. Bojím sa toho, ako budem reagovať. Nemám rada davy ľudí a predpokladám, že táto svadba bude obrovská. Je celkom ironické, že taká introvertka, ako som ja, si želala mať veľkú svadbu. Túžila som po obrovskej hostine s prekrásnou výzdobou, honosným obradom a ešte prepychovejšou oslavou. Mala som naplánované všetko do bodky. Pri spätnom pohľade sa zo mňa stala pri jej plánovaní nejaká svadobná Godzilla prahnúca po absolútnej dokonalosti. Všetko muselo ladiť. Nožík ani vidlička nemohli byť ani o centimeter posunutí k nesprávnemu smeru, pretože som začala blázniť. Kvetinovú výzdobu menili trikrát. Žiadna mi nebola príliš dobrá. Nepáčili sa mi ruže, gerbery ani hortenzie. Nedokázala som nájsť ten správny kvet, ktorý by môjmu oku ulahodil a bola by som s ním stopercentne spokojná. Našťastie sme mali svadobného plánovača, ktorý moje rozmachy prijímal s pokojom a nenechal sa vyviesť z miery. Bola som nesmierne malicherná. Ako mi na týchto veciach mohlo tak veľmi záležať? Nezáleží na tom, aká veľká svadba bude, to podstatné je, že pri tom oltári s vami stojí osoba, pre ktorú ste schopní položiť hoc aj svoj život. Je úplne zbytočné stresovať sa ohľadom toho, že váš dokonalý deň nebude možno taký, akým ste ho chceli mať už od detstva. Svadba sa nemusí konať na rozprávkovom mieste na to, aby bola rozprávková. Smutné, že to do môjho rozumu vzišlo len teraz. Prečo som takto nemohla premýšľať už vtedy? Prečo som prikladala tej dokonalosti taký veľký význam? Tá svadba by bola perfektná aj keby sme sa brali v maštali a boli by sme obklopení zápachom zvieracieho trusu. Bol by tam on, a to jediné by malo váhu.

Tie presladené filmové svadby nie sú reálne. Práve preto sú len filmové. V normálnom svete neexistujú. Každá dokonalosť vyžaduje poriadna dávku stresu, nevesta zbytočne šalie, ženích z toho začína byť nervózny a výsledkom je, že tú svadbu si nakoniec ani neužijete. Miniete všetku svoju energiu na jej dokonalé plánovanie, že vám už neostane ani štipka na jej užívanie. Bolo to odo mňa vrcholne infantilné a detinské. Keď si niekoho chcete vziať, malo by to prebiehať bez nátlakov. Bez zbytočného silenia a organizovania už rok dopredu. Taká prvoplánovosť nemusí byť na škodu. Ale aj napriek týmto všetkým veciam mám na našu svadbu krásne spomienky. Vyrazilo mi dych, keď som ťa prvýkrát spatrila postávajúceho v dokonalom tmavom smokingu. Tie tvoje vlasy vyzerali neuveriteľne, vždy som ich na tebe obdivovala. Mal si ich perfektne upravené, a to si ani nepotreboval gél. Boli prirodzene uhladené a stáli na mieste. Ako by boli prikované. Nevytŕčali ti zo strán ani ráno po prebudení. Nechápala som, ako môže niekto hneď zrána pôsobiť tak nenútene krásne. Nepotreboval si sa fintiť celé hodiny pred zrkadlom, stačilo ti vyfénovať si vlasy a bol si pripravený ohúriť každé jedno ženské oko. Nie som taká detinská, že sa u chlapov pozerám na vzhľad, alebo lepšie povedané, nehrá to u mňa tú najhlavnejšiu rolu, ale tvoj vzhľad bol len menší bonus k tvojmu charakteru. Dokonale krásny človek zvonku i zvnútra. Väčšina ľudí má len jednu z týchto dvoch vecí, iní ani jedno.

Oliver, ty si nikdy svoj vzhľad a šarm nevyužíval. Nebol si sukničkár. Neobzrel si sa za každou sukňou, ktorá popri tebe prešla. Vlastne si stále videl len mňa. Naozaj si v mojej prítomnosti nikdy nevenoval pozornosť nikomu inému. Žiadnej inej žene. Mohol si, viem, že predtým, ako sme spolu začali chodiť, si mal nespočetne veľa návrhov. Takmer vždy po vychádzaní z kina sa pri nás pristavilo nejaké dievča, ktoré na teba klipkalo umelými mihalnicami a nenápadne sa dožadovalo tvojho telefónneho čísla. Povedal si, že nemáš telefón. Nechcel si nikoho priamo uraziť, radšej si si našiel výhovorku a potom sme sa rehotali, že si nič lepšie vymyslieť nedokázal. Robilo mi to neskutočnú radosť. Moje srdce sa neustále zastavovalo, keď sa pri tebe nejaké dievča pristavilo. Tajne som dúfala, že každú odbiješ rovnako. Želala som si ťa mať len pre seba. Ten prvý rok kamarátstva som v sebe dusila všetky svoje city, tak veľmi som ti chcela všetko povedať. Vyzradiť, že k tebe cítim niečo viac, ako je kamarátstvo, ale moja zbabelosť mi v tom zakaždým zabránila. Nútila ma z každého vyznania vycúvať a tváriť sa, že som ako tvoja kamarátka spokojná.