Kapitola 80

364 37 0
                                    

Adam

Neustále na ňu musím myslieť. Viem, že ma tam nepotrebuje a dokáže si poradiť sama, ale aj tak mám sto chutí zavrieť obchod a dostaviť sa do tej kaviarni v čo najkrajšom možnom čase. To ale nesmiem. Nemám právo zasahovať do jej rodinných záležitostí. Musí si to so svojím otcom vyriešiť sama. Vlastne ona ho tak nechce volať. Nepovažuje ho za otca. V živote si takmer všetko musíte zaslúžiť. Či už je to oslovenie, láska alebo vysnívaná práca. Všetko vyžaduje drinu. Podľa môjho názoru nie je nikdy neskoro na prvý krok, ale sú to len moje domnienky. Kvôli Tamare verím, že nie je neskoro na napravenie vzťahu s jej vlastným a biologickým otcom. V akej fáze konverzácie sa práve teraz nachádzajú? Je smutná alebo sa jej uľavilo? Keby som mohol, prebral by som všetku tú jej bolesť na seba. Už nikdy by ju žiaden smútok nepostihol. Prežívala by už len radostné okamihy bez zničujúcich bôľov. Nedokážem však prebrať jej problémy na seba. Nie je to možné. Od samého začiatku sa u mňa zrodila táto potreba. Ešte som ju ani poriadne nepoznal a už vtedy som si prial zbaviť ju trápenia. Ľudí nestretávate náhodou. Stretnete ich, pretože vám majú vkročiť do života. Preťali sa naše osudy v ten najneočakávanejší moment. Ale všetky skvelé veci prídu takto. Nečakane. Bez prípravy pretnú križovatku, z ktorej sa chystáte odbočiť. Nakoniec sa však rozhodnete pre úplne inú stranu. Pre tú, pri ktorej postávajú. Sú vaším špeciálnym vyberaným druhom. Dokonalým zapadajúcim kusom. Príležitosť stretnúť ich nemáte často. Je to ako s kométami. Aj tie sa objavujú vo veľkých časových odstupoch. Niekedy nie sú ani poriadne viditeľné voľným okom, ale keď sa zapozeráme a skúmame, objavíme ich. Svietia jasne, rozptýlia sa, znovu sa vytvoria a vracajú. Opúšťajú priestor a objavia sa na nejakom inom. Presne ako ľudia. Keď ich necháte ísť, dvakrát sa vám do cesty nepripletú. Takmer vždy máte len jednu šancu, jeden pokus na ich získanie. Neprepáste ju. Ľutovali by ste.

"Tamara je dospelá, zvládne to," upokojoval ma Bendži a dospelácky ma potľapkal po pleci.

"To mi nemusíš hovoriť, viem to. Ale aj tak si práve teraz prajem stáť pri nej."

"Nie si jej bodyguard, nemôžeš ju prenasledovať všade, kam sa pohne, pretože jej to začne vadiť. Vieš ako sa hovorí, aj príliš veľa pozornosti škodí."

"Nerozumiem ti. Najprv sa nás snažíš dať dokopy a potom ma odrádzaš, aby som sa s ňou nestretával?"

"Nie nestretával, ale nesprevádzal. Nemusíš sledovať každý jej krok. A ak som tomu správne rozumel, stretla sa so svojím pokrvným otcom. Nechápem, čo by si tam ty tak mohol robiť. Je to vec medzi nimi dvomi."

"Bendži, tento chlapec je v tom až po uši. Praje si sprevádzať slobodnú matku všade, kam sa pohne," pridal sa do diskusie aj môj šéf a veselo si zo mňa obaja uťahovali.

"Milujem ju, to je predsa normálne," obraňoval som sa.

"Viem, že som ťa nazval Supermanom, ale zas nemusíš to oslovenie brať až tak doslovne. Nemusíš vždy každého zachraňovať a práve v tejto chvíli si nemyslím, že Tamara by bola v núdzi o záchranu. Prenesie sa cez to, je silná, dobre?" podporujúco sa na mňa pozrel a mal na tvári ten typ výrazu upokoj-sa-všetko-bude-dobré.

Majú pravdu, viem to. Musím začať počúvať ich rady. Snáď to prebieha bezproblémovo. Alebo aspoň bez väčších problémov. Vypýtal som si od neho vtedy číslo, ale nie preto, aby som ju nasilu nútil ho vytočiť. Bola to len akási poistka. Len nejaký bod, ktorý by jej v budúcnosti povolil zavolať mu, keby si to sama priala. Bola by nešťastná, keby zistila, že sa s ním nemôže skontaktovať, pretože prepásla príležitosť na prvýkrát. Ľudia si zaslúžia druhú šancu. Možnože nie v každom prípade, ale v skutočnosti robíme tou druhou šancou láskavosť sami sebe. Aj ja som ju dostal. Druhá šanca na žitie. Nie je to tak, že pri tých druhých dávate ľuďom len príležitosť na to, aby do vás vystrelili ďalšiu guľku. Pýtajú si ju, pretože chcú veci napraviť. Nie vždy sa dá pokazené opraviť. Je možné, že niečo je v totálne dezolátnom stave a oprava je nevykonateľná. K náprave sa dôjsť nedá. Presiahla sa životnosť a do pôvodného stavu sa už nevráti. Ale existujú veci, ktoré nie sú v totálne porúchanom stave. Vyžadujú si len dlhší čas na rekonvalescenciu. K uzdraveniu však dôjde, ak sa o to pričiníme a niečo pre to robíme. Kvôli Tamare dúfam, že rovnaký je aj vzťah s jej otcom. I keď asi by som si mal opäť stiahnuť z očí tie ružové okuliare, však? To, čo je medzi nimi dvomi, by sa len sťažka dalo nazývať nejakým vzťahom. Je pre ňu v podstate cudzí človek. Niekoho, koho nepozná a nič o ňom nevie. Vlastne niečo vie. Nazýva sa jej otcom.

Jeho srdce ✔Where stories live. Discover now