Jeho srdce ✔

Kapitola 82

Adam

Počúvla svoje srdce a našla v ňom priestor pre odpustenie. Skutočné odpustenie je prejavom najvyššieho stupňa ľudského počínania. Týmto svojím počinom dokázala svoju veľkosť. Myslím, že teraz má už skutočne pokoj na duši. Opäť by som rád sedel pri nej a zoznámil sa s jej súrodencami, ale to je ďalšia z rodinných záležitostí. Nemôžem na ňu tlačiť. Potrebuje s nimi súkromie. Vždy som bol jedináčik, ale mať súrodenca musí byť pekný pocit. Je to náš najbližší kamarát. Život jedného dieťaťa nie je osamelý, dostáva všetku lásku svojich rodičov a nemusí sa o ňu s nikým deliť, ale v tomto prípade by som sa o ňu chcel podeliť. Zdieľanie rodičovskej lásky neznamená pocit ukrátenia. Dávid bol mojím bratom. Nemali sme rovnakého otca a mamu, ale boli sme si bližší, než len kamaráti. A nejak podobne beriem aj Bendžiho. Je môj menší brat, ktorého si prajem ochraňovať a pomáhať mu. Mám za Tamaru radosť, konečne spozná svoju rodinu, o ktorej nevedela a nepoznala, že ju má. Možnože ten jej otcov príchod nebude v konečnom dôsledku na škodu. Aj Eme by som doprial súrodenca, ale to je odo mňa až príliš trúfalá požiadavka, všakže? Nepredbiehajme. Zaujímalo by ma, či si Tamara praje ďalšie dieťa. Viem, že sa o Emu dlho pokúšali, asi by som sa nezmieril s tým, ak by som ju do niečoho nútil a potom by sa stalo niečo nepredvídateľné a ona musela zažívať rovnakú bolesť. Prial som si stať sa otcom, aj to sa mi vyplnilo. Mám to šťastie, že som ju videl vyrastať od takmer jej narodenia. Počul som z jej úst tata, nič viac si už želať nemôžem.

Mám všetko, po čom som túžil. Dokonca omnoho viac, pretože som si nikdy nemyslel, že sa dožijem vlastného dieťaťa. Beriem ju za svoju. Je moja vlastná. Nechcem vyznieť ako nejaký maniak, ktorý si len tak prisvojuje cudzie veci, lenže keby som nazval Emu cudzou, klamal by som. Samičky tučniakov sú neoblomné a prejavujú počas každej úpenlivej zimy neskrotnú vôľu. Aby zniesli vajce, musia vydržať katastrofálne podmienky. A po niekoľkých týždňoch bez potravy sa vracajú do oceánu, ktorý je vzdialený stovky kilometrov. Vystriedajú ich samci, ktorí zostávajú na mieste, aby nakladené vajíčka mohli strážiť a chránia ich svojimi končatinami. Sú vystavení  teplotám pod vysokým bodom mrazu a krutému polárnemu vetru. A malé tučniaky sa začnú liahnuť po dlhých mesiacoch hladovania ich rodičov a stále nemajú nič vyhraté, pretože mláďatká prežívajú so svojimi zásobami maximálne dva dni. Ak sa ich matky nevrátia s potravou alebo sa omeškajú, zomierajú. A potom ako sa vrátia, si matky s otcami znovu role vymenia. Matky zostávajú s mláďatkami a dospelí tučniaci ochraňujú mláďatá pred útokmi predátorov. Stoja hrdo na ľadovej ploche a ich oddanosť pre vlastné deti je stelesnením solidárnosti a heroický boj pre vzniknutý a nadobudnutý nový život. Milujú svoje maličké tučniaky a každý deň sú pre nich schopné prejsť niekoľko sto kilometrov, len aby ich nakŕmili. Aj ja by som to pre Emu urobil. Nerobilo by mi problém brodiť sa zamrznutou Antarktídou, len aby som jej priniesol jej obľúbenú brokolicovú kašu. Obetoval by som sa pre ňu mihnutím oka. Nič by ma nezastavilo. Ani prízrak smrti. Položil by som za nich dve svoj vlastný život a urobil by som to s úsmevom na tvári. Ich šťastie, úsmev a pokoj pre mňa znamená viac, ako moja existencia. Asi som načisto potratil rozum, ale milujem ich. Tvoria podstatu môjho bytia. Uzavreli moje myšlienkové pochody, viac ako hlavou, som schopný myslieť srdcom. Riadim sa ním bez zbytočného premýšľania a netúžim vrátiť sa späť k tej racionalite.

"Už sa teším na nového Aquamana, že vraj sa celý príbeh bude odohrávať pod vodou," vyrušil ma z myšlienok Bendži a pristavil sa pri pokladničnom pulte, kde som stál.

"Vieš si predstaviť tú prácu, ktorá musela byť na takéto sfilmovanie odvedená? Aby sa dosiahol želaný efekt pohybu pod vodou, herci boli po celý čas v postrojoch pripútaní k drôtom, pričom nimi hýbali až desiati členovia tímu."