Jeho srdce ✔

Kapitola 67

Tamara

"Em, no tak, ja ťa vidím, vieš, že to nemôžeš chytať do svojich malých ručičiek, to patrí do tvojich ústočiek, aby si nemala prázdne bruško," napomeniem ju a ona sa len hlasno zachichotá. V poslednom čase sa snaží robiť všetko sama. Nemá rada, keď ju kŕmim, lyžičku mi vyberá z rúk a nedovolí mi ju nachovať. No, čakala som, že to jedného dňa príde, ale že sa moja jednoročná dcéra naučí samostatnosti už tak skoro, tak to je studená prekvapivá sprcha. Som tou matkou, ktorá dáva rozkazy. Začínam chápať všetky mamine príkazy, je to vec rodičov. Každý jeden zákaz vám dávajú pre vlastné dobro. Naozaj v tom nie je ani štipka sebeckosti, ani užívanie si pocitu, že máte nad svojím dieťaťom kontrolu. Lenže túto vec je možné pochopiť len pri vlastných deťoch. Z opačnej úlohy, z druhej strany, sa na to pozeráte ako na príkaz, ktorým vám vaši rodičia len škodia a vy ich za to nenávidíte. Respektíve si to len myslíte, akoby ste mohli skutočne nenávidieť ľudí, ktorí sa starajú, aby ste sa na tejto zemi mali dobre a nič vám nechýbalo? Občas musíte pritvrdiť a neustúpiť. Tváriť sa prísne a neoblomne. Asi by som sa mala začať riadiť svojimi radami, pretože i keď moje slová znejú ako zákaz, pokojne Em dovolím hádzať s jedlom po celej kuchyni. Chytá ho do rúk a miesto toho, aby končil v jej žalúdku, sa usádza na mojich vlasoch.

Snažím sa udržať kamenný výraz, ale proste to nejde. Je vo veku, kedy je toto vyvádzanie ospravedlniteľné a povedzme si pravdu, je na zožranie. Čím hlasnejšie sa smejem ja, tým rýchlejšie sa brokolicová kaša z mištičky míňa. Zdvihla mi náladu. Rozpoznala, že jej matka potrebuje rozptýlenie? Ani neviem, kedy som sa naposledy takto výdatne smiala. V posledných týždňoch som na to popravde ani nemala príliš veľa príležitostí. Neozval sa od toho dňa v kostole. Neviem, prečo som taká prekvapená, veď som to očakávala, ale aj tak ma to trápi. Cnie sa mi po ňom a po našich strávených chvíľach. Ani do parku nechodí. Netuším, či sa mi vyhýba a robí to zámerne, aby sa s nami nemusel stretnúť. Zrejme je pre neho jednoduchšie, keď nás nevidí. Nemusí sa snažiť neustále mi zlepšovať náladu. Tým lúčením z neho opadlo veľké bremeno, ktorým pre neho moja prítomnosť bola. Určite sa venuje plánovaniu svadby a na nejakú zlomenú Tamaru už ani nepomyslí. Plní mi len láskavosť. Sama som ho požiadala, aby mi doprial odstup. Splňuje len moje požiadavky. Nemôžete očakávať od ľudí, aby vás zachránili, keď v prvom rade ani nevedia, že sa potápate. Poslala som ho za ňou. Vlastne môj vysielajúci popud ani vôbec nepotreboval. Samozrejme, že je pre neho dôležitejšia. Pozná ju dlhšie ako mňa. Boli rok odlúčení, možno len potreboval nájsť niekoho, kto by vypĺňal miesto po jej odchode. A keď ju má teraz späť, viac nepotrebuje, aby sme sa v jeho živote vyskytovali. V tom prípade by ale bol veľký pokrytec. Nezoznámil sa len so mnou, stretol aj moju dcéru, ktorá k nemu má určitú citovú väzbu. Dôverovala som mu a dovolila, aby sa pre nás stal oporou. Zahodil to až príliš ľahko. To je problém s ľuďmi. Nikdy neviete, čo sa z nich vykľuje. Nadobudla som dojem, že mu na nás záleží, čo ak to bolo celé len pretvárka? Tým pádom si však budem sama na chybe, pretože som to neprekukla už dávnejšie.

Nemôžem ho viniť zo všetkého, čo sa za posledné týždne stalo. Znovu som sa nechala ovládnuť hrdosťou a bojím sa urobiť prvý krok. Nedokopem sa k tomu, pretože mám strach z jeho reakcie. Zavolám mu, poviem, že mi chýba a on ma bude ľutovať, takže sa so mnou stretne len zo súcitu a opäť si bude myslieť, že musí byť mojím princom na bielom koni. Že vyžadujem záchranu, ktorú mi musí ponúknuť. Nie sme žiadna charita, nepotrebujem stretnutie z milosrdnosti. Až taký zúfalec zo mňa nie je. Nedokázala som sa pri tom lúčení ovládnuť. Už vtedy som cítila, že sa to medzi nami končí. Nebola to stopka. Nezastavili sme na nej čas, ktorý v budúcnosti plánujeme opäť rozhýbať. Lehota splatnosti nášho priateľstva vypršala. Na obale nebol presne stanovený dátum, ale z dlhého preležania na poličke sa tovar pokazil. Bolo potrebné vyhodiť ho do smetného koša, pretože svojím prenikavým zápachom znečisťoval ovzdušie a šíril toxickú arómu. Jeho konzumácia ďalej nebola možná. Vzdanie sa toho tovaru bolo najlepším riešením pre všetkých. Nechcela by som mu stáť v ceste. Kamaráti sa neobmedzujú. Obetujú sa, pretože im nechcú škodiť. Možnože som mu už nemala čo ponúknuť. Vie o mne všetko potrebné na to, aby došiel k nejakému zámeru. Som len zlomená vdova, ktorá sa potýka s každodennými problémami. Nie je na mne nič špeciálne. Ako keby sa nachádzam v makovici plnej drobných makových zrniek, z ktorých ani jedno nevyčnieva z davu. Sú navlas identické. Nerozoznateľné. Splývajú.