Jeho srdce ✔

Kapitola 63

Tamara

Čerstvý vzduch podľa všetkého ľuďom pomáha. Hovorí sa, že príroda nás upokojuje a my v nej načerpáme nové sily a energiu. Je ako taká slepačia polievka na dušu. Lenže nech už ste na tom vzduchu akokoľvek dlho, nedokážete utiecť od svojich vlastných myšlienok. S Em sa prechádzame, nohy ma samostatne vedú k veľmi známej budove. Idú za ním. Po chvíli mi však rýchlo dôjde, že nepracuje. Nenachádza sa za pultom. Neukladá komiksy v regáloch a ani nerobí grimasy pre prítomné deti, pretože ich chce zabaviť. To znamená, že je ešte stále v nemocnici. Nedokážem v sebe nájsť odhodlanie a navštíviť ho. Dokonca sa nemám ani k tomu, aby som vytočila jeho číslo a zavolala mu. Ak si niekedy budete potrebovať na internete vyhľadať definíciu zbabelca, nebudete hľadať dlho. Moje meno bude na popredných priečkach. Hanbím sa pred ním. Zranila som ho. Namierila som proti nemu celý svoj udusený hnev a on si to v prvom rade vôbec nezaslúžil. Teraz už verím, že bol rovnako netušiaci, ako ja. Obaja sme nemali ani len páru o tom, kto v skutočnosti sme. Možno preto som sa mu tak ľahko dokázala zveriť, akoby moja hlava nejakým spôsobom vycítila, že je to on, spoznala ho. Neviem. Čo však viem, je to, že som všetko pokašlala. Znovu. Po milióntykrát vo svojom úbohom živote. Bola som v kostole. Oliverova omša sa bude konať za dva dni. Dva dni, kým ho nechám naozaj ísť. Potrebujem sa od neho odpútať. Lipnutie na ňom mi neprinieslo žiadnu dobrotu. Ublížila som sebe i Adamovi.

Keď už nemôžem ísť do obchodu s komiksami, vyberiem sa aspoň do parku. Pôvodne som sem plánovala chodievať vždy sama. Neskôr som spoznala Olivera a obedovali sme vo dvojici. A nakoniec sa do mojej cesty priplietol Adam. Toto miesto je mimoriadne, ale keď tu teraz stojím, vidím Adama bezvládneho ležať na zemi. Nehýbe sa. Je bledý a nereaguje na moje slová, keď sa ho snažím prebrať. V tej chvíli som cítila obrovskú bezmocnosť. Nedokázala som mu pomôcť, bola som pri ňom, ale v mojich silách nebolo nič, čím by som ho dokázala prebrať. Ak by sa mu niečo stalo, nikdy by som si to neodpustila. Zažíval psychické rozrušenie, rozrušenie, ktoré som spôsobila ja. Keby som sa dokázala ovládať a konala racionálne bez trápneho kriku a výčitiek, možno by sa mu nič nestalo. Moje správanie sa nedá ospravedlniť. Nebudem pre seba hľadať výhovorky, správala som sa nemožne. Takto sa k osobám, ktorých máte radi, nesprávate. Keby som mohla zvrátiť čas, vzala by som svoje slová späť. To je ten môj problém, urobím hlúposť a potom vyžadujem nejaký stroj času, ktorým by som sa mohla vrátiť do minulosti a urobiť to inak. Taká šanca nikdy nepríde, mala by som sa konečne zamyslieť predtým, kým niečo vypustím z úst. Potom sa len utápam v ľutovaní a chcem tie slová zvrátiť.

Asi po prvýkrát som mala vo svojom živote skutočného kamaráta a takto som to skazila. Zruinovala som to pekné, čo sa medzi nami rodilo. Alebo ešte nie je všetko stratené? Malo by mi vadiť, že sa kamarátim s osobou, ktorá získala tvoje srdce, Oliver. Ešte pred rokom by som ho azda za to aj nenávidela. Vzal ti orgán, ktorý do tvojho tela pumpoval krv. Musel si zomrieť, aby si ho mohol zachrániť. Lenže on za to nemohol. Nevybral si túto možnosť. Neumrel si kvôli nemu, popravde s tvojou smrťou nemal absolútne nič spoločné. A ak mal niekto získať tvoje srdce, potom by to nemohol byť nikto iný, ako Adam. Pripomína mi ťa v mnohých ohľadoch. Ten váš optimizmus je nechutne nákazlivý. Želám si, aby som ho v sebe tiež dokázala nájsť. S pravdepodobnosťou však v mojich žilách nekoluje. Akokoľvek sa už snažím myslieť pozitívne, vždy sa to skončí nejakým negatívom. Myslela som si, že som znovu zlyhala, ale nepadla som na ten samý začiatok. Bolo to len chvíľkové zakopnutie. Stále som na tej správnej ceste a tou omšou túto svoju spanilú jazdu zavŕšim. Nebudem sa viac obhliadať späť. Musím sa raz a navždy zbaviť minulosti. Prenasleduje ma a ťahá sa za mnou na každom kroku, všade, kam sa pohnem. Čaká na mňa prítomnosť a budúcnosť. Minulosť je minulosťou z dôvodu, že na nej nedokážeme nič zmeniť. Signalizuje konečnosť a uzavretosť. Neustále sa k nej vracať nie je správny prístup.