Jeho srdce ✔

Kapitola 42

Adam

No páni! Vidím skutočne dobre? Naozaj pristúpila na stretnutie? Celý deň som v práci hútal, čo som svojou impulzívnosťou pokazil a v mojom prípade naozaj platilo, že je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Čokoľvek by som jej napísal, nezakryl by som tým svoju unáhlenosť a žiadosť. Premýšľal som, či jej mám napísať späť a ospravedlniť sa jej, ale potom mi došlo, že keď mi neodpísala, pravdepodobne už odo mňa nechce nič počuť. Tak som jej doprial priestor, ktorý som tou neuváženou žiadosťou v prvom rade narušil. Už som neočakával, že bude ďalej reagovať, o to väčšie moje prekvapenie teraz je, keď tu mám čierne na bielom, že na túto ponuku pristupuje. Viem, že som extrémne lakomý, mal som sa uspokojiť s tým, že bola taká ochotná a dodala mi potrebné informácie, ktoré zaplnili neznáme medzery v mojej rovnici, ale môj inštinkt mi napovedal, aby som tomu dal šancu. Jednoducho som považoval za vhodné, aby som sa jej za jej ochotu poďakoval aj osobne. Bol som sebecký a myslel som len na uspokojenie svojej túžby. Ani ma nenapadlo, aké náročné by to pre ňu mohlo byť. Konal som v zápale emócií. Unáhlene. Ľahkomyseľne. Nerozvážne. Občas taký som. Nie som za to na seba hrdý, ale aj ja mám svoje chyby. Som nedokonalý, hoci ma to štve, aspoň si to dokážem priznať. A v tejto chvíli mi je nesmierne ľúto, že ju moja unáhlenosť zatlačila do kúta. Nechcem, aby si myslela, že je povinná sa so mnou stretnúť. Nemusí sa cítiť zaviazaná. Bol to len návrh.

anonym.a.d@gmail.com: Ospravedlňujem sa za svoju ľahkovážnosť. V skutočnosti neviem, čo ma viedlo k tomu, aby som sa odhodlal Vám tu správu odoslať. Mal som ju napísanú niekoľkokrát, lenže nikdy som sa neprinútil k stlačeniu toho finálneho klávesu. Správu som zmazal a prepísal. Nespočetne veľakrát. A chcem Vám len povedať, že sa nemusíte cítiť zaviazaná moju ponuku prijať. Bol to len obyčajný návrh. Máte všetko právo sveta odmietnuť. Nemusíme sa vôbec stretnúť, ak si to neželáte. Správal som sa lakomo, malo mi vôbec stačiť, že ste sa odhodlali k napísaniu mi. Ešte raz sa Vám ospravedlňujem. Prosím, odpusťte mi.

balogova@gmail.com: Nemám Vám čo odpúšťať. Dokážem pochopiť, kam tou žiadosťou mierite. I keď mi nejde celkom do hlavy, čo Vám to stretnutie so mnou prinesie? Ja nie som Oliver. Som len žena, ktorá strávila v jeho prítomnosti niekoľko rokov.

anonym.a.d@gmail.com: A práve preto si myslím, že ste ho poznali najlepšie. Skrz Vašich slov mám pocit, že Olivera poznám. Dovolili ste mi ho spoznať, a to som ho nikdy predtým nevidel. A za túto vec sa Vám potrebujem poďakovať osobne. Urobili ste pre mňa veľa. Vyliečili ste moje nočné mory. Obaja ste moji záchrancovia. Oliver mi zachránil život a Vy ste ma pri tom živote udržali. Som Vám povďačný.

balogova@gmail.com: Neprofitovali ste z tejto konverzácie len Vy, aj ja som dostala pomoc od Vás. Povedala som Vám veci, ktoré ma sužovali a ktoré som nebola schopná vysloviť nahlas, pretože som sa ich bála. Takže som Vás z určitej časti využívala. Toto stretnutie prijímam kvôli sebe. Robím to pre seba. Potrebujem nechať Olivera ísť. A tým, že Vás uvidím po prvýkrát zoči-voči, sa od neho odpútam. Ste posledným kúskom potravinového reťazca, prepáčte za porovnanie, ale zdalo sa mi vhodné.

anonym.a.d@gmail.com: Ak to skutočne považujete za vhodné, potom budem veľmi rád Vašim rozkladačom potravinového reťazca.

balogova@gmail.com: Takže Vám vyhovuje stretnúť sa o dva dni?

anonym.a.d@gmail.com: Vyhovuje, len si povedzte čas a miesto. Ja sa Vám prispôsobím.

balogova@gmail.com: Kaviareň Berlinka, ak ju poznáte. Je to tiché miesto a zvyčajne tam nebýva veľa ľudí.

anonyam.a.d@gmail.com: Áno, poznám ju. V práci mám obednú prestávku o dvanástej, môže byť?