Jeho srdce ✔

Kapitola 31

Tamara

Ísť s nimi na námestie nebolo v rozpise mojich dnešných aktivít. Neplánovala som tam ísť, pretože by mi kúzelná a dychberúca krása stromčeku len pripomínala, ako na figu tohtoročné Vianoce budú. Ale predsa som súhlasila. Obľúbila som si tohto chlapca, má v sebe takú tú potrebnú nevinnosť, ale zároveň aj dušu starého človeka. Nadobudla som z neho dojem, že má všetko na saláme a zrovna takýto prístup ja práve teraz potrebujem. A tiež priznávam, že som práve v tomto období o trochu precitlivenejšia. Neviem, či je to len kvôli tomu, že aj zo mňa sa už stala matka, ale cítim ku všetkým deťom akési puto. Pripadajú mi roztomilo a hlavne nie sú takí skazení, ako sme my dospelí. Páči sa mi, ako hovorí všetko na rovinu. Jeho otázky mi skutočne vyvolali úprimný úsmev na tvári. A rovnako tak sa mi pozdáva jeho vzťah s Adamom. Rozumejú si. Len by ma zaujímalo, ako sa títo dvaja vôbec stretli. Nie je časté, že sa deti kamarátia so svojimi dospelými predchodcami. Tobôž nie, že sú z nich najlepší kamaráti. Vôbec si ani neuvedomil, že tým prezradením vtáčieho cudzinca strápnil. Začervenal sa a odvrátil odo mňa zrak. Možno aj kvôli tomu som mu povedala, že pôjdem. Aby sa tá hustá a trápna situácia vyparila.

Práve teraz tu stojíme všetci traja, plus Ema spiaca v kočíku. Stromček síce nie je rozsvietený, ale je vskutku nádherný. Je krásneho symetrické tvaru, máte pocit, že sa svojou výškou ťahá až úplne k nebesám. Je na ňom niekoľko desiatok zlatých mašlí, červených lesklých gúľ a bielych anjelikov s krídlami, pričom na samom vrchu sa vyníma päťcípa hviezda poprášená zlatým prachom a trblietkami. Vládne tu pokoj, azda by ste aj uverili, že svet ovládol mier a pohoda. Aj ja chcem tomu uveriť. Práve teraz sa nachádzame v nereálnej bubline, očarení kúzlom vianočného stromčeku, ale o chvíľu odídeme a všetko sa vráti do starých koľají. Vrátim sa domov do prázdneho domu a Emine prvé Vianoce oslávim bez Olivera. Priam si želám tu ostať aj dlhšie, pretože sa po prvýkrát naozaj cítim spokojne a šťastne. Neviem, aký podiel má na tom čaro symetrického stromčeku alebo prítomnosť vtáčieho cudzinca s Bendžim, ale snáď po prvýkrát od Oliverovej smrti cítim, že sa vraciam k svojmu starému ja. Existujú tu tri Tamary. Prvá je tá samotárska pred ním. Druhá - zamilovaná a nesamostatná s ním. A nakoniec tá tretia, ktorá ešte stále nemá žiadne pomenovanie. Je to Tamara bez neho. Prežila som si tieto dve fázy, zvládnem aj tú tretiu. Ktovie, možno tu bude aj štvrtá, piata a tak ďalej. Teraz sa však musím koncentrovať na tú bez neho.

"Je neuveriteľné, koľko vecí sa na tomto námestí zmenilo, ale stromček zostáva stále rovnaký. Prisahám, pamätám si ho presne takto. Ako keby ho každý rok naklonovali a prvého decembra tu vždy postavili jeho vernú kópiu."

"Myslím, že máš len veľmi dobrú fantáziu..." spochybňoval Bendži jeho slová.

"Chodieval ste sem ako malý?" položila som mu inštinktívne otázku bez zamýšľania. Po prvý raz som prejavila ochotu ho spoznať. To je zvláštne. Nemali sme sa pýtať na osobné veci, tie mali ostať zahalené rúškom tajomstva. Ale tá pomyselná intímna bariéra sa pravdepodobne vytratila von oknom spolu s mojím priznaním sa o pokúšajúcej samovražde.

"Odkedy si na to dokážem spomenúť, takže od svojich štyroch rokov. Neľahol som si do postele, kým som pred spánkom nevidel žiariace svetielka tohto stromčeka. Bude to znieť smiešne, ale ten stromček pre mňa stelesňoval Vianoce. Keď jedného dňa prestal svietiť, myslel som si, že sa Vianoce toho roku zrušili."

"Takže máte radi rutinu..." konštatovala som opäť bez premýšľania.

"Nepovedal by som, že je to rutina. Len... ja neviem, možno sa mi pozdával ten pocit, že aj keď sa všetko naokolo mňa mení, jedna vec zostáva predsa rovnaká. Dodávalo mi to pocit istoty, nádej, že veci dokážu byť zachované, že ich niečo len tak ľahko nenahradí..." nesmelo sa na mňa pozeral a jeho oči žiarili. Práve dnes majú v sebe viac sivej farby, modrá a zelená trochu zanikajú. Pravdepodobne to bude len svetlom, ale jeho oči upriamujú moju pozornosť. Nechcem na neho civieť, ale sú neobyčajne krásne.