Jeho srdce ✔

Kapitola 64

Adam

"Tak len pre objasnenie, nezomieraš, však?" vstúpil do mojej izby bez pozdravenia Bendži a sadol si na stoličku postávajúcu popri mojej posteli.

"Nie, len som mal menšie problémy s tlakom, ale inak sa na druhý svet ešte nechystám."

"Nehovoríš to len preto, aby si ma upokojil? Vieš, že dokážem uniesť pravdu," stále pôsobil neveriacky.

"A ty vieš, že tebe zo zásady nikdy neklamem."

"No veď preto."

"Mimochodom, čo sa vlastne stalo? Počul som, že ti záchranku zavolala Tamara, ale akoby sa po nej zľahla zem. Bola už za tebou?"

"To je komplikované."

"Prosím ťa, prestaň s tými dospeláckymi drístami a vysvetli mi, čo sa medzi vami udialo. Pohádali ste sa? A ak áno, prečo? Aký ste len vy už mohli mať dôvod na hádku?"

"Dozvedeli sme sa niečo, čo nás... proste čo nás hlboko zasiahlo."

"A čo konkrétne? Alebo budeš hovoriť len v hádankách a naťahovať to? Poslúžiš si, ja mám čas," roztiahol si nohy na stoličke a založil si ruky pri prsiach. S týmto výsluchom neprestane, kým nedostane svoje odpovede. Našťastie Cyntia sa šla domov prezliecť, takže táto konverzácia zostane len medzi nami dvomi.

"Od minulého roku som bol v kontakte s manželkou muža, ktorý bol darcom môjho srdca. Písala mi o ňom a ich vzťahu, navrhol som jej stretnutie už pred niekoľkými mesiacmi, ale nedostavila sa, tak sme sa k tomu ďalej nevracali a..."

"Cením si, že mi toto všetko hovoríš, ale čo to má spoločné s Tamarou?" nechápavo gúlil očami.

"Ak mi dovolíš to dopovedať, tak sa aj dozvieš."

"Dobre, prepáč, už ťa nebudem vyrušovať," obranne zdvihol ruky a gestom mi naznačil, aby som v rozprávaní pokračoval.

"Nečakal som, že by sa to stretnutie ešte mohlo uskutočniť, o to väčšie moje prekvapenie bolo, keď mi pred pár dňami napísala, či by sme to naše spoznanie sa mohli zopakovať. Samozrejme som neváhal a prijal jej pozvanie, mali sme sa stretnúť v našom parku, bol som plný očakávaní, ale keď som dorazil, stála tam Tamara. Spočiatku mi jej prítomnosť nepripadala nezvyčajne, predsa sem zvykneme občas chodiť, lenže jej to hneď došlo. Tamara je manželkou Olivera. Muža, ktorý mi zachránil život. Až príliš veľká irónia osudu, čo povieš? Každopádne ma obvinila zo sledovania a podľa jej názoru som o nej celý čas túto skutočnosť vedel. Považuje ma za klamára a zvráteného stalkera, ktorému šlo len o vymámenie informácií. Nechce mať so mnou už nič spoločné. Úprimne, nezazlievam jej to. Na prvý pohľad by sa naozaj mohlo zdať, že som sa s ňou skamarátil len preto, že ma zaujímal jej vzťah s Oliverom."

"Ale to nie je pravda, všakže?"

"Isteže nie, nemal som ani len potuchy o tom, kto je, kým sme sa v tom parku nestretli."

"Tak jej to vysvetli!"

"Nemôžeš ľuďom nanútiť svoj názor, keď ho nechcú počuť. Nie som násilnícky. Dala mi jasne najavo, že sa k nej ani k Eme nemám priblížiť. Jediné, čo môžem urobiť, je rešpektovať jej prianie. Hoci ma to bolí a ubíja, nechcem sa im aj naďalej vtierať do života."

"Takto to skončiť nemôže! Adam, to sa vážne hodláš vzdať len tak bez boja? To pre teba znamenali len tak málo?"

"Práveže úplný opak, mali ten najväčší možný význam. Vzdanie sa niekoho je omnoho ťažšie, ako bojovanie za nich. Za všetko v živote bojuješ s úmyslom, že tá daná vec chce byť dosiahnutá, nie? Tamara si neželá moje úsilie. V skutočnosti si neželá ani moju prítomnosť. Sklamal som ju."