Jeho srdce ✔

Kapitola 30

Adam

Priznávam, chcel som na ňu svojimi slovami trochu zapôsobiť. Dobre, tak viac ako trochu, ale stojím si za tým, že ženám by sa nikdy bez dovolenia tykať nemalo. Vážim si ich postavenie na tejto zemeguli, majú veľmi dôležitú úlohu. Ak aj nie úplne tú najdôležitejšiu. Nepatrí sa mužovi navrhnúť tykanie, takže som sa rozhodol počkať na ňu. Kým to sama neuzná za vhodné. Ona rozhodne o tom, či je náš vzťah posnutý na takú úroveň, v ktorej sú možné familiárne oslovenia. Naše pohľady sa stretli. Lišiacky sa na mňa usmiala a mnou prebehol mráz. Doslova som mal z jej pohľadu zimomriavky a chlpy na rukách mi stáli dupkom. Kto je táto žena a prečo má na mňa takýto zvláštny a špecifický efekt?

"Ale Bendži má pravdu, nikdy som lepšie medovníčky nejedol," pritakal som a keď som sa chystal položiť ruku do dózičky, zívala prázdnotou.

"Len si ich mohla priniesť viac, žiadne už neostali," znovu sa prihlásil o slovo Bendži.

"Nedúfala som, že by ti tak chutili," usmiala sa na neho a odchlipla si z kakaa v termoske.

"Tak zajtra si poprosím aj dupľu."

"Bendži!" zahriakol som ho.

"Čo? Veď to je predsa kompliment jej pečiacich zručností. Je lepšie, keď ich niekto zje, ako by mali skončiť v smetnom koši, nie?" zalomcoval nechápavo rukami.

"Máš pravdu. Zajtra ti prinesiem dózu plnú až po okraj."

"Nemusíte si robiť starosti, Bendžimu stačilo. U vás doma si určite nájdu svojho konzumenta."

"A tebe dal kto právo za mňa hovoriť? Som svojprávny, ďakujem pekne."

"Fajn, prepáč," zdvihol som ruky na znak zmierenia.

"No páni, keby som vedela, že moje medovníky vyvolajú takúto hádku, radšej by som ich ani nepriniesla," žartovala.

"Tak to by bol zločin!" dramaticky zahlásil.

"Dnes je prvý deň zimného slnovratu."

"Najkrajší a zároveň najtmavší deň v roku," doplnila ma.

"Čudujem sa, že to vôbec vieš. Väčšina ľudí kvôli tomu nekonečnému zhonu a naháňaniu sa za tými najdokonalejšie darčekmi, na to úplne zabúda. Slávime narodenie Ježiška," pri tomto slove naznačil prstami úvodzovky, "ale vôbec si ani len nespomenieme na to, že zimný slnovrat je stelesnením smrti i znovuzrodenie života zároveň. Smrti, ktorá je súčasťou života, a života, ktorý má svoj koreň v smrti."

"Nečuduj sa a neobviňuj ľudí, keď sa v tomto období vždy kladie dôraz len na vianočné sviatky, všetky obchody sú vysvietené svetielkami a dekoráciami vo vianočných motívoch, je nám to predhadzované pred oči, boli by sme ignoranti, keby sme si to nevšímali."

"Nevedomosť neospravedlňuje," pritakala s ním Tamara.

"To teda nie. Ale sme pohodlní a o takéto veci sa radšej nezaujímame, ideme s dobou a s radosťou podľahneme tejto vianočnej horúčke."

"Je to snáď jediný deň v roku, kedy sa oslavuje smrť..."

"Ale tá ku kolobehu života patrí. Bez nej by nevznikol nový život. Zoberte si také ľudské vlasy, dennodenne vám ich niekoľko vypadne, ale vy si to ani nevšimnete, pretože vám rýchlo dorastú ďalšie, kvôli čomu musí odumrieť niekoľko buniek. Smrť je s nami neustále. Je nevyhnutým prechodom k novej fáze života," prehovoril som ňu a začínať s touto témou nebol asi ten najlepší nápad, pretože sa z jej tvári vytratil úsmev a opäť sa vrátila k tomu svojmu starému, zahútanému výrazu. Našťastie, Bendži ma svojimi neuváženými slovami z tejto situácie zachránil.