Jeho srdce ✔

Kapitola 11

Tamara

Samozrejme som si všimla toho chlapa sediaceho pri mne, len som ho ignorovala, aby sa čím skôr pratal preč od tej lavičky. Ale nedošlo mu to, drzo si ku mne prisadol a prezeral si ma. Nepozerala som sa na neho, ale cítila som jeho oči premeriavajúce si moju osobu. Čakala som, že sa po chvíli postaví a odíde, veď kto si sadá v parku k cudziemu človeku bez toho, aby ho poznal čo i len z videnia? A ja som si priala byť sama. Veď to bolo mojím cieľom, do toho parku som sa vybrala len kvôli tomu, aby som v ňom mohla spomínať na naše stretnutia s Oliverom. Bola som si istá tým, že o takomto čase tu nikto nebude. Je poobede, ľudia pracujú, na svoje obedné prestávky chodia do reštaurácii a vždy je to tu pusté. Neďaleko postavili obchodný dom s detským kútikom, pamätám si, ako som sa tešila, keď som sa o tej výstavbe dozvedela. Povedala som si, že hneď ako naše dieťa trochu podrastie, zájdeme tam s Oliverom a urobíme si taký rodinný deň. Len my traja ako pravá rodina. A aj ostatní ľudia chodia radšej tam, ako by mali tráviť deň v opustenom parku.

Nezaujímalo ma, že sa na mňa pozeral. Vyzerám strašne, ale môj výzor ma už ďalej netrápi. Nemohlo by mi byť ľahostajnejšie to, ako sa na mňa pozerajú iní ľudia. Keď skončil so študovaním môjho výzoru, vytiahol si z vrecka nejaké vrecúško a kúsok z neho si vysypal do ruky, z ktorej zrno predhodil dopredu vtákom. Tie sa s buchotom zjednotili a zobali ako divé. Doteraz som sa pozerala do prázdna, ale tieto vtáky upútali moju pozornosť. Vždycky som im závidela tú slobodu a krídla. Môžu sa kedykoľvek zobrať a odísť. Okolo nás vládlo mŕtve ticho, ktoré prerušovalo len prichádzanie ďalších a ďalších operencov, ktoré sa postupne pred nami zhromažďovali. Nalákal sem pravdepodobne všetkých vtákov z mesta. To kvôli tomu sem prišiel? Aby ich mohol nakŕmiť? Alebo to zrno priniesol naschvál, aby to vyzeralo tak, že má čo robiť. Aby pred ľuďmi nevyzeral ako niekto, kto sedí v parku sám.

Ja som s tým problém nemala. Nevadilo mi tu sedieť sama, pretože som si predstavovala, že je pri mne Oliver a drží ma za ruku. Kvôli tomu som ich mala vo vačku, aby som cítila teplo, ktoré by mi jeho ruka určite dala. Ale nebolo to ono. Akokoľvek som si to predstavovala, nevedela som si spomenúť na jeho dotyk. Vždy mal veľké dlane, moja ruka vyzerala oproti tým jeho ako ruka nejakého dieťaťa, v zime mi ich zvykol obidve vziať do dlaní a ohrievať ich svojím teplým dychom. Alebo mi len tak vzal ruku a strčil ju do svojho vrecka. Tieto maličkosti ma nútili milovať ho ešte viac, pretože bol vždy pozorný a vedel presne čo má v danom momente robiť. Mal skvelú intuíciu, chvíľami mi pripomínal dospelého chlapa, ktorý toho mal už veľa odžitého. Bol typickým príkladom džentlemana z minulých čias, pri ktorých ste sa zvykli rozplývať pri sobotňajších večeroch strávených pozeraním romantických klasických filmov.

S cudzincom sediacim vedľa mňa sme sa ani raz nepozreli do očí, sedeli sme síce na jednej lavičke a bola medzi nami dosť veľká medzera, ale aj tak mi jeho prítomnosť vadila. Som podráždená a priala som si aspoň aby táto jedna vec vyšla. Mal to byť môj strávený deň v tomto parku osamote, jeho som tam nechcela. A keď sa ani po polhodine nepostavil, postavila som sa ja a dala sa na odchod. Len tak jedným okom som zazrela jeho tvár, keď som popri ňom prechádzala. Nepozeral sa na mňa, bol upriamený na obraz vtákov pred sebou. Nespomínam si, či som ho už niekde videla. Naše mesto má veľkú kapacitu, preháňa sa ním veľká kopa rôznych tvári a na tú jeho sa nepamätám. Mal blond vlasy, také, ktoré sa miestami zdajú až biele, bledú pokožku ako ja, lenže tá jeho sa zdala akoby priesvitná, bola tenká ako papier a lúče slnka mu ju presvetľovali, vyzeral skutočne ako nejaký upír. Jeho oči na milisekundu upútali moju pozornosť, pretože nemali len jednu špecifickú farbu. Videla som v nich odlesky sivej, zelenej a modrej, ktoré sa zmiešali dokopy a vytvárali nejaký nekonkrétny odtieň. Neviem, či som ešte vôbec schopná oceniť krásu, ale jeho oči boli dych berúce. Nikdy som takéto u žiadneho človeka nevidela.