Jeho srdce ✔

Kapitola 20

Adam

Odkedy som dal doktorovi Páleníkovi svoju emailovú adresu, stále som si svoju schránku kontroloval. Aj niekoľkokrát za deň, len aby som si bol istý, že som žiaden nový email neprehliadol. Zašiel som aj do spamov, veď čo ak by sa náhodou dostal email od blízkych môjho darcu aj tam a ja by som na neho zbytočne čakal. Neprestával som dúfať, že sa mi ozvú. Uznávam, výber adresy nie je práve najvhodnejší, mal by som používať nejaký serióznejší, ale nezmenil som si ju na Dávidovu počesť. Obaja sme mali rovnaké adresy, len naše koncové iniciálky boli iné. Slovo anonym označuje bezmennosť, nemenovaného pôvodcu. Aj my dvaja sme sa tak niekedy cítili. Boli sme len pacientmi z izby 152. Vždy nás tak volali. Neboli sme Adam Deák a Dávid Prešinský, len tí dvaja mladí pacienti zo 152-ky. Boli sme v anonymite a tak sme si ju osvojili. Občas sme sa nevolali po mene, len našimi prezývkami. Anonym A.D., poď mi, prosím ťa, skontrolovať tep. Okrem zlyhávania srdca teraz ešte aj prestávam cítiť, či vo mne niečo bije. Zvykol žartovať, ale skutočnosť bola naozaj taká, že voľnou rukou mu tep nebolo možné nahmatať. On si z toho však nerobil veľkú hlavu, hovorieval, že preto ho nepočuť, lebo nie je taký hlučný ako on, len sa jeho telo rozhodlo vyvážiť balanciu. Jeho žartíky boli len obranným mechanizmom, trápilo ho, že to jeho telo vzdáva. Veď koho by aj nie?

Zaslúžil si žiť. V takýchto chvíľach mi je najťažšie, keď na neho spomínam a viem, že on nedostal druhú šancu na život. Nemal také veľké šťastie, ja stále dýcham a môžem na neho spomínať, ale on to už viac nemá dovolené. Je mi to sakramentsky ľúto. Nemá zmysel bedákať, avšak nedá sa zabudnúť, bol súčasťou môjho života. Bol viac ako len kamarát, on mi dodával chuť bojovať a nevzdávať sa. Pretože ani raz som ho za ten čas, čo sme spolu ležali na jednej izbe, nepočul povedať jedno jediné pesimistické slovo. Neľutoval sa. Bol silnou osobnosťou. Pamätám sa na posledný náš rozhovor pred jeho smrťou. Bol slabý, v ten deň ani len nevstal z postele, potreboval kyslíkovú masku. Jeho dych bol ťažký a chrapľavý. Rozhodne to neznelo ako dýchanie sedemnásťročného chlapca. Ale ja som stále dúfal, že sa z toho dostane. Myslel si, že je to opäť len ďalší zádrheľ, z ktorého sa dostane. Aj ja som mával také dni a dal som sa dokopy. Rozprávali sme sa o tom, ako si vždy želal odísť do Benátok. Chcel precestovať celý svet, ale jeho túžbou bolo usadiť sa v tom meste. Voda vždy odplaví všetky starosti a predstavte si, že to mesto celé leží na vode. Bola to jeho farebná lagúna. Anonym A.D, sľúb mi, že sa do toho mesta pôjdeš pozrieť za nás oboch. Viem, že si radšej domased a nemáš rád cestovanie, ale musíš mi splniť toto želanie. Je mojím posledným a človeku na smrteľnej posteli sa nedá povedať nie.

Snažil som sa ho presvedčiť, že ešte bude mať čas na jeho zrealizovanie, že sa tam bude môcť ísť pozrieť sám na vlastné oči, ale on moje slová nevnímal. Skalopevne si stál za tým, aby som mu to sľúbil. Tak som to urobil. Sľúbil som mu splniť želanie, ktoré sa o deň neskôr skutočne stalo jeho posledným. Bola to naša posledná konverzácia. Vtedy som to však netušil. Nikdy nemôžete vedieť, či sa s danou osobou nerozprávate poslednýkrát. A ja som mu dal slovo, ktoré som dodnes nedodržal. Nebol som v Benátkach. Sklamal som ho. Mal pravdu, nie som typ človeka, ktorý by bol len tak schopný dať nohy na plecia a odísť do cudzej krajiny. Nie som dobrodruh, ktorý by si užíval cestovanie po kadejakých rôznych destináciách, avšak toto jeho prianie mu musím splniť. Zaviazal som sa mu. Nemôžem zomrieť s pocitom, že som jeho sľub nedodržal. Akého kamaráta by to zo mňa robilo? V tom čase som mu to sľúbil len kvôli tomu, pretože som ho nechcel trápiť. Chcel mu urobiť radosť. A naozaj som nemal ani len poňatia o tom, že už nikdy ma o nič viac nepožiada. To najmenšie, čo teraz môžem urobiť na jeho počesť, je používať rovnakú emailovú adresu a navštíviť Benátky. Neviem, kedy presne toho budem schopný, nebudem si robiť plány, ale aj keby som bol na smrteľnej posteli, chcem sa tam pozrieť. Malá rada, nikdy nič ľuďom nesľubujte, ak svoje slovo neplánujete dodržať. Je to neetické a chrapúnske. Aj ja sa cítim teraz ako nejaký chrapúň, ktorý dal svojmu najlepšiemu kamarátovi pred jedenástimi rokmi sľub a stále mu ho nesplnil.