Jeho srdce ✔

Kapitola 70

Adam

Milujem ju. Bezpodmienečne a beznádejne ju milujem, ale neodhodlám sa k tomu, aby som jej to povedal. Nie teraz. Nie keď sme sa znovu vrátili do našich zaužívaných koľají priateľstva. Musím jej dopriať čas. City sa nedajú nanútiť. Do človeka sa nedokážete zamilovať len tak na povel. Nemôžem jej povedať, ako ju moje srdce pri sebe potrebuje, pretože v tom jej sa stále nachádza Oliver. Stále ho miluje. Mám pocit, že s niečím takým súťažiť nemôžem. Ako raz Bendži povedal, v tom vzťahu by sme boli traja. I keď on nie je fyzicky prítomný, okolo nej sa bude vždy nachádzať aspoň duchovne. Nesie si ho so sebou. Pravdepodobne nie je pripravená na nový vzťah a verte či nie, ja ju chápem. Ubehol len rok. Stále je to čerstvé. Nie je ženou, ktorá by ľahko zabúdala. A ja si chcem uctiť pamiatku jej manžela. Daroval mi novú nádej, rešpektujem ho. Medzi chlapmi je tu také nepísané pravidlo, nikdy si nepreberajú priateľky alebo manželky. Umieram láskou k nej, teraz to už viem a uznávam, Bendži, mal si pravdu, neviem, kedy presne sa u mňa tieto city zrodili. Nemyslite si, že to bola láska na prvý pohľad. V tom čase som jej len chcel pomôcť a byť skutočne len jej kamarátom. Nevyšlo to. Neplánoval som sa do nej zaľúbiť, ale teraz to už neviem zvrátiť. Láska sa nedá vypnúť. Nefunguje ako svetlo na vypínač. Keby bolo odľúbenie sa také ľahké, nebolo by tu toľko zlomených sŕdc. Aj pre mňa by bolo ľahšie, keby som ju vnímal len ako kamarátku, ale v súčasnej dobe v nej vidím ženu, ktorá ovláda všetky moje zmyslové orgány. Možnože som slabý, pretože som si dovolil tak ľahko jej podľahnúť. Nech už je to akokoľvek, svoju lásku k nej neľutujem. Počkám na ňu, ak si to bude priať. Ak nie, ostanem navždy len jej priateľom. To ona má náš vzťah vo svojich rukách. Budem poslušne čakať na jej pokyny. Záleží mi na jej šťastí omnoho viac, ako na tom mojom.

"Mne sa naopak páčilo, ako Elastínu dali do popredia, aspoň sa konečne ukázalo, že žena na svoju záchranu nepotrebuje vždy muža," ozvala sa Angelika v kostýme Violet.

"Ale nehovor, tak prečo sa potom tak ľahko nechala zmanipulovať Evelyn?"

"Nakoniec ju však prekukla, nie?"

"Áno, lenže už bolo príliš neskoro, pretože stihla nasadiť okuliare aj jej. A nakoniec ju aj tak nepremohla sama, ale potrebovala pomoc druhých superhrdinov, svojich detí a ešte aj Boba."

"Dobre, to je síce pravda, ale postarala sa o vylepšenie obrazu superhrdinov, ktorí sa kvôli nej stali znovu legálnymi."

"Fajn, uznávam, v tomto filme sa skutočne postarala o rozdiel. Aj keď si nemyslím, že jej superschopnosti sú najlepšie."

"A koho podľa teba sú?"

"Jasné, že Daschove. Je superrýchly!"

"Áno, lenže Bob má neuveriteľnú silu a Elastína sa môže natiahnuť do neuveriteľných dĺžok, Dasch sa príliš v tom poslednom boji nečinil."

"Najviac pomohla Violet. To ona má najlepšie schopnosti, pretože môže kedykoľvek vytvoriť bublinu, ktorá ich ochráni pred každým nebezpečenstvom," ozvala sa aj Angelika.

"Keď už sa chcete rozprávať o tom, kto má najlepšie schopnosti, tak je to rozhodne Jack-Jack. Má ich viac ako všetci štyria členovia rodiny dokopy. Navyše to on Elastíne zložil z očí okuliare," víťazoslávne sa pridala do diskusie Tamara a hrdo sa pozerala na Emu, čím nám dala najavo, že tie slová boli mierené jej.

Ja mám práve teraz pocit, že sa nachádzam v takej tej nepriestrelnej bubline, ktorá zabraňuje vstup cudzorodým nepriateľom. Sme v nej len my piati, moje najobľúbenejšie osoby na celej zemeguli. Je nenarušiteľná. Je nemožné prejsť cez jej bariéry. Chráni nás pevný a tvrdý štít, ktorý by neprerazil ani svetelný meč Dartha Vadera. Chvíle, ako je táto, ma prinútia zamyslieť sa nad tým, aké šťastie vôbec mám, že žijem. Nemusel by som tu byť. Pred rokom som sa pripravoval na smrť. Vzdával som to, pretože som nevidel nádej. Zmieril som sa s tým, že sa poberiem na druhý svet. Stal sa zázrak. Získal som nové srdce a ešte k tomu partičku ľudí, pre ktorých sa cítim byť úplný. Počas svojho života som podvedome pociťoval určitú neúplnosť. Nebol to ten priamy druh, pri ktorom sa tú svoju úplnosť snažíte docieliť, ale vedel som, že určitá časť chýba. Našiel som ju. Sedím tu po roku a musím povedať, že som šťastnejší. Víri vo mne eufória a nadšenie. Ak by mal nastať môj čas práve v tejto dobe, až teraz by som zomieral skutočne šťastný. Pocítil som lásku, stretol nových ľudí, ktorí ma dopĺňajú, nič mi nechýba. Viedol zmysel mojej existencie k jej stretnutiu? Verím na osud. Bola napísaná v mojich kartách, mali sme sa spoznať. Vkročila do môjho života drasticky a nečakane. Myslel som si, že chcem z hlavy vymazať obraz jej zlomenej osoby pred čelným sklom nášho auta. Ale nechcem. Bol to deň, keď som si prvýkrát uvedomil, že chcem pri nej stáť a držať ju za ruku. Utišovať ju a nahovárať jej, že všetko bude v poriadku. Stať sa pre ňu akýmsi plecom na vyplakanie, ktorý jej po každom vyplakaní sa ponúkne čistú vreckovku bez akýchkoľvek dotieravých otázok. Ja som to všetko získal. Venovala mi svoju dôveru a tým mi udelila to najvýsadnejšie ľudské privilégium. Ja som len podal ruku, ona bola tá, ktorá sa chytila.