Jeho srdce ✔

Kapitola 26

Adam

Uplynulé týždne ubehli, ani som sa nenazdal. Moja rejekcia je úspešne vyliečená. Ale môže sa vrátiť späť. Dokonca je možné, že bude závažnejšia. Táto bola len taká malinká, len taká drobunká stagnácia organizmu vykazujúca menšie zakopnutie. Postavil som sa a idem ďalej. Priznávam, trochu ma opantala frustrácia a strach, ktorý som si nechcel pripustiť k telu, ale aj ten je dôležitý. Robí nás obozretnými. Hoci nie je príjemné ho pociťovať, aspoň sa učíme mu čeliť. Teda v niektorých prípadoch. Občas nemu prepadneme a necháme sa ním pohltiť. Určuje nám hranice, ktoré sa bojíme prekročiť. Máme obavy, čo sa bude diať po prekročení a radšej ostávame vo svojej komfortnej zóne. V ktorej sa cítime pohodlne a príjemne. Ale strach je len prezlečená nevedomosť a nedôvera v seba samých. Nedá sa proti nemu bojovať, ak si nie sme istí sebou a svojimi silami. Potrebujeme v sebe vybudovať dôveru vo svoju schopnosť zvládnuť všetko, čo sa nám postaví do cesty.

"Vločky sú sezónna vec, objavujú sa len v zime. Veľa toho s ľuďmi spoločného nemajú."

"Aj ľudia odchádzajú ako sa im zachce," oponovala.

"No, oni o svojom odchode môžu slobodne rozhodnúť, vločky majú nakázané zmiznúť pri príchode jari."

"To nie je pravda, niektorí odchádzajú aj nedobrovoľne a nemôžu sa vrátiť späť."

"Neplač, pretože sa to skončilo, usmievaj sa, pretože sa to stalo."

"Všetko sa nedá vyriešiť obyčajným citátom."

"Ale nie je to pravda? Nemali by sme sa skôr zamerať na časy, keď s nami daná osoba bola, radšej ako sa sústrediť na to, že už pri nás nie je?"

"Čo ak len nedokážete prijať, že ju pri sebe ďalej nemáte? Čo ak ju pri sebe potrebujete, aby ste sa mohli znovu cítiť lepšie?"

"V tom prípade musíme nazrieť do svojho vnútra a zistiť, kde je problém. Druhá osoba nám môže prinášať radosť a šťastie, ale nemôže byť celým naším svetom. Sme svoje samostatné jednotky, ktoré občas môžu a dokážu žiť aj osamote bez svojej svorky."

"Svorka je pohodlná. Vládne v nej hierarchia, silné puto a my ľudia sme nastavení na socializovanie. Nie je nám predurčené byť samotármi."

"To ani nehovorím. Isteže si každý praje mať pri sebe človeka alebo aj viac ľudí, ktorí ho podržia, ale lásku nemôže hľadať len u nich. Musí ju najskôr nájsť aj sám v sebe. Ale u ľudských bytostí je automaticky dané, že keď pociťujú milovanie od druhých, cítia sa zo seba lepšie. Jednoducho potrebujeme počuť, že sme milovania hodní, inak tomu neveríme. "

"Sme egoisti, tvárime sa nenáročne a skromne, ale v kútiku duše stále prahneme po chvále a lichotivých slovách. Dodáva nám to sebavedomie."

"Sme nedokonalí. Ľudia sú niekedy krásni. Nie výzorovo. Nie tým, čo hovoria. Proste len tým, akí sú. Nechceme byť deťmi a prajeme si čím skôr vyrásť. A keď dospejeme, želáme sa vrátiť do našich detských čias. Strachujeme sa o budúcnosť, kutráme sa v minulosti, ale popritom úplne zabúdame na prítomnosť. Tú ignorujeme. Utápame sa tým, čo bolo, alebo tým, čo len bude. Zabúdame, že máme dnešok a prítomný čas, ktorý by sme si mali užívať. Premýšľame nad tým, čo by sme mohli zmeniť. Želáme si stroj času, aby sme mohli zmeniť priebeh udalostí, ale aký to má význam? Veľmi dobre vieme, že žiadny takýto prístroj času nemáme, ale aj napriek tomu snívame a štve nás, že neexistuje. Nadávame na politikov, ale zároveň sme leniví vkročiť do volebnej sieni a vyjadriť svoj vlastný názor. Chceme zmenu, ale zároveň pre ňu nič nerobíme. Človek musí vždy začať s každou zmenou od seba. Dovtedy nebudeme mať pokoj na duši."