Jeho srdce ✔

Kapitola 27

Tamara

Dnešok bol zvláštny. Po dlhej dobe som sa stretla s Oliverovým najlepším kamarátom. Chodili spolu na rovnakú školu, automaticky sa z nich stali kamaráti. Chlapi sú menej komplikovaní ako ženy, pohádajú sa a znovu udobria. Nerobia zbytočné caviky. Nie sú dramatickí a nerobia zo všetkého veľkú vedu. Aj ich priateľstvo sa vyvinulo prirodzeným spôsobom. A ostalo im až do dospelosti. Boli vážne ako bratia. Viem, že si ho Oliver veľmi vážil a znamenal pre neho veľa. Vedeli o sebe všetko, občas som sa pri nich ja sama cítila ako piate koleso na voze. Možno ho Erik poznal o čosi lepšie ako ja. Stáli pri sebe v dôležitých okamihoch, podržali sa a podporovali. Nebolo to len tak, že sa bavili medzi sebou, bol aj mojím kamarátom. Tiež ho beriem ako rodinu. Len ja som sa na kamarátov nikdy neviazala. Nepovažovala som za nutné mať ich pri sebe. Čo je pravdepodobne hlúposť, pretože občas sa taký dobrý kamarát zíde. Ja som Erika odstrčila. Viem, že bral jeho smrť ťažko, tiež žialil, ale ja som mu nedovolila, aby sme za ním žialili spoločne. Radšej som sa trápila sama. Poznal ho tak dlho ako ja, vedel, čím si prechádzam a čo prežívam. Azda by mi mohol aj najlepšie porozumieť, ale ja som to jednoducho nevydržala. Nestrpela som vedľa seba žiadnu prítomnosť. Sama som zo seba urobila po jeho smrti vyvrheľa. Je to v mojej povahe. Keď pri sebe nemám toho, koho chcem, radšej ostávam sama.

Vtáčiemu cudzincovi som dnes nechtiac prezradila, že varím. To nebolo mojím úmyslom. Neplánovala som mu o sebe prezradiť ani jednu osobnú a intímnu informáciu. Nechcem si ho pripustiť k telu. Ale čuduj sa svetu, neľutujem to. Azda som po tejto konverzácii aj dostala chuť vstúpiť do kuchyne a využiť ju prvýkrát za posledné týždne. Ema spinká. Môžem si dovoliť zliezť zo schodov a ponoriť sa do varenia a pečenia. Urobím to. Chýba mi to. Potláčala som to v sebe, ale majstrovanie v kuchyni je moja vášeň. Aj Oliver miloval moje kulinárske výmysly, bol by rád, keby vedel, že som sa k tomu premohla. Si rád, však?

Vezmem si do ruky vysielačku, aby som ihneď započula, keď sa Ema prebudí a zídem dolu schodmi do svojej milovanej kuchyne. Navrhol mi ju presne podľa predstáv. Je obrovská a vyzerá to tu naozaj ako v nejakej vychýrenej reštaurácii. Navodzuje vintage dojem. Kuchynskú linku mi Oliver vlastnoručne zhotovil, je pastelovej farby so zabudovanými spotrebičmi a presklenými vitrínkami s matnými sklami a potiahnutá lakovanou fóliou. Stena pri linke je vyložená kachličkami s vyblednutým efektom, a na ktorých sa nachádzajú retro čajníky. Pri linke je pristavený barový pult s dvomi stoličkami a závesným lustrom. V otvorených policiach sa nachádzajú čipkované obrúsky, na ktorých sú postavené čajové šálky a porcelánová jedálenská súprava, ktorú sme dostali ako svadobný darček od mojej mamy. Vedel presne, čo mám rada. Ani sa ma nemusel pýtať, čo ako chcem, proste to vycítil a bez okolkov zhotovil. Jeho ruky vlastnoručne zhotovili naše sídlo lásky. Nielenže bol najlepším a najpozornejším chlapom na svete, ešte k tomu bol ako bonus aj kreatívny a zručný. Vyhrala som s ním lotériu. Som požehnaná už len tým, že mi jeho prítomnosť vstúpila do života. V deň, keď som ho stretla, mi boli naklonené všetky hviezdy. Usmialo sa na mňa to najväčšie šťastie.

Z poličky si vezmem bodkovanú zásteru a zaviažem si ju okolo pásu. Predhrejem si dopredu rúru a premýšľam nad svojím receptom. Z chladničky si vyťahujem suroviny. Mám len tri vajcia, našťastie do medovníkov mi ich veľa netreba. Do misy preosejem múku a práškový cukor a pridám škoricu s kôrou citróna. Pri vianočnom pečení som si zvykla púšťať koledy a spievala si. Oliver si sadol na stoličku a zasnene sa na mňa pozeral s rukami opretými o bradu. Nechápala som, čo ho na mne tak fascinuje, veď predsa môj hlas znel príšerne, ale zakaždým mi len odpovedal: "jednoducho tým, že si." Zapozerám sa na miesto pri pulte. Je prázdne. Nesedí na ňom nikto. Z očí sa mi hrnú slzy. Veľké ako hrášok. Opäť to na mňa prichádza. A dochádza mi, že už ho viac nikdy neuvidím sedieť na tej stoličke ako ma pozoruje. Už nikdy sa od neho neodtiahnem, keď stratím pojem o čase a budem sa ponáhľať vypnúť trúbu, pretože som na svoje perníky kvôli nemu zabudla. Už nikdy mi rukou z tváre neutrie múku, ktorá sa mi tam pri pečení neprestajne dostávala. Priložím si ruku na líce a pokúsim sa spomenúť si, čo som pri jeho dotyku pociťovala. Horelo mi celé telo. Zaplavovala ma horúčava a okamžite som ho musela pobozkať. Nevedela som mu odolať. Bola som na tebe závislá.