Jeho srdce ✔

Kapitola 46

Adam

"Je to tá žena, ktorú sme pred pár mesiacmi takmer zrazili?" zašepkala mama ihneď, ako sa od nás Tamara vzdialila.

"Áno, mami. Je to ona," s nevôľou som jej odpovedal.

"Takže ona je tou ženou, s ktorou si sa stretával v parku? Prečo si mi to nepovedal?"

"Pretože som vedel, že budeš takto reagovať..."

"Ako reagovať?"

"Súdiš ju, maminka," vzdychol som si a zapozeral sa na Tamaru, ktorej výraz opäť posmutnel. Aj ona zbadala to zhrozenie v tvári mojej mami. Mrzí ma to.

"Nesúdim, len ma udivuje, že matka malého dievčatka by sa chcela zabiť. Je vôbec súca na jej výchovu? Čo ak bude mať znovu nejaký skrat a ublíži aj jej?"

"Tak toto nie! Zakazujem ti o nej takto rozprávať!" zvýšil som na ňu hlas po prvýkrát za svojich dvadsaťosem rokov. Zvykol som si na povahu mojej mamy, ľudí niekedy zvykne odsudzovať, lenže nestrpím, aby v mojej prítomnosti hovorila takýmto spôsobom o Tamare. Som voči nej ochranársky.

"Prepáč... nechcela som ju uraziť, ja len..." sklopila zrak a naraz som svoj zvýšený tón oľutoval.

"Každý si môže dovoliť zakopnutie. Nikdy nevieš, čo sa stane. Nemôžeš povedať, že ty by si sa niečoho takého nikdy nedopustila. Neodsudzuj ľudí bez toho, aby si spoznala príbeh v pozadí. Skrýva sa v nej viac, ako si myslíš. Je skvelou matkou Emy, stará sa o ňu a miluje zo všetkých najviac. Všetci sa môžeme dostať do slepej uličky, podstatná je ale rekonvalescencia. Ona z nej dokázala nájsť východ, je znovu na správnej ceste. Povedz, prečo by sme sa mali vŕtať v minulosti a predhadzovať jej ten skrat pred oči?"

"Máš pravdu, správam sa povýšenecky."

"Aj ja sa ti ospravedlňujem, nemal som zvyšovať hlas," objal som ju a položil si bradu na jej plece.

"Máš ju rád, keď si sa bol schopný kvôli nej voči mne tak hlasito postaviť," konštatovala.

"To mám," zapozeral som sa k jej smeru, keď sa o niečom rozprávala s Bendžim. Niečo jej ukazoval a súdiac podľa jeho spanilej gestikulácii, jej s určitosťou niečo vykladal.

Mám ju rád. Je to pravda a netajím sa tým. Vidím, že nad niečím premýšľa. Je duchom neprítomná. Pritaká a usmieva sa, ale rozhodne premýšľa a Bendžiho vôbec nepočúva. Som rád, že ju stiahol k sebe. Ak by tam s nami stála dlhšie, dopadlo by to ešte horšie. Keby bolo na mne, jej postavenie sa na cestu by ostalo navždy tajomstvom. Nikto by sa o tom nedozvedel. Vedeli by sme to len my dvaja a ja by som mlčal ako hrob. Na jej smolu ju videla aj moja mama. Ona vyšla z auta a vypytovala sa, či je v poriadku. Ja som bol ako obarený. Neschopný sa čo i len pohnúť. Chcel som vyjsť von a ubezpečiť sa, že jej nič nie je, ale nevedel som rozhýbať svoje nohy. Akoby boli prilepené k podlahe auta.

Ešte pred niekoľkými minútami bola v dobrej nálade a teraz je smutná. Nehnevám sa na svoju mamu, nemôže zmeniť svoju povahu, bola odjakživa takáto, nesúhlasím s jej názormi, ale rešpektujem ich. Bytostne sa ma však dotklo, s akým odmeraným pohľadom sa na Tamaru pozerala. Ona si taký druh pohľadu nezaslúži. Hoci neviem, čo sa jej stalo, viem, že musela mať veľmi pádny dôvod, aby sa odhodlala k takému razantnému kroku. Občas si prajem objať ju. Obopnúť jej drobné telo svojimi rukami a nepustiť ju z nich, ale potom si uvedomím, že sme len kamaráti a ja mám snúbenicu. I keď objímanie kamarátok je povolené aj keď ste s niekým vo vzťahu, alebo nie? Mám vo svojej hlave poriadny zmätok. Keby len tak viem, na čom stojím. Cyntia je preč už celých šesť mesiacov. Polroka sa neozvala. Sledujem jej stránku, každú fotku jej povinne osrdiečkujem, ale to je asi tak všetko. Absolútne neviem, v akom meste sa teraz nachádza a ako sa jej vedie. Prečo sa mi neozýva? A ešte lepšou otázkou je, prečo sa jej neozývam ja? Čo som to za snúbenca, keď sa nezaujímam o ženu, ktorej som bol odhodlaný sľúbiť vernosť? Nie je to tak, že by som na ňu prestal myslieť úplne. Azda mi aj chýba. Zo začiatku mi aspoň posielala správy. Teraz sme stratili všetok kontakt. A sme na chybe obaja. Aj ona, aj ja nesieme rovnakú zodpovednosť. Keď sa vráti, budeme to musieť riešiť. Možno nie je nič stratené. Budeme pokračovať v tom, v čom sme prestali. City sa nevytratia z jedného dňa na druhý.