Jeho srdce ✔

Kapitola 59

Tamara

Pravdupovediac, všetky tie veci o chodení, ktoré mi pred chvíľou povedal, som dobre vedela. Tiež si robím prieskumy. Z Eminho nechodenia ma začala ovládať frustrácia. Ale počuť tieto upokojujúce slová z jeho úst mi padlo dobre. Nebudem svoje dieťa do ničoho tlačiť. Zbytočné silenie nie je zdravé. Nechcem jej škodiť. Svoje prvé kroky urobí, keď to sama uzná za vhodné. Jediné, čo môžem robiť ja, je čakať a prenechať to na ňu. Bude mať len rok. Niektoré deti začínajú chodiť až od osemnásteho mesiaca. Nehľadiac na to, či to bude zajtra, o týždeň alebo mesiac, bude to mimoriadny okamih. Jeden z jej prvých dôležitých miľníkov. Modlím sa, aby som mala príležitosť zastihnúť to na kameru. Keby som s ňou behala v ruke nepretržite celý deň, určite by som vyzerala ako šialená osoba. Nemusím všetko doháňať do takých medzí. Ale uznajte, neprial by si každý zaznamenať prvé krôčiky svojho jediného a vysnívaného dieťaťa? Samozrejme, z vašej pamäti sa to už nikdy nevytratí, ale bolo by príjemné vedieť, že máme po tejto spomienkovej stope aj skutočný obrazový záznam. Niečo na privodenie nostalgie. O niekoľko rokov si to zapnete s vašim dospelým dieťaťom a budete sa rozplývať nad tým, ako rýchlo stihol vyrásť. Chôdza nie je len rozmar sentimentálnosti u nedočkavých matiek, znamená, že nohy, s ktorými urobia svoje prvé kroky, ich budú niesť až do konca života. Doprajem Em priestor. Dusenie od svojej matky si žiadna dcéra neželá. Nechám ju voľne dýchať. Za prvý rok svojho života sa rozvíjala v mnohých smeroch. Po fyzickej i psychickej stránke. Faktom je, že pokrok, ktorý urobia deti vo svojich prvých dvanástich mesiacoch po narodení, je enormne rýchly a už nikdy taký nebude.

"Tak to ma teší, zaslúžiš si dobré správy," odpovedala som mu. Naozaj sa jeho tvár rozžiarila. Nepopieram, tak trochu som bola zvedavá, aké dobré správy ho postihli. Čoho sa týkajú a prečo u neho vyvolali takú radostnú reakciu, ale nechcem sa motať v jeho osobnom priestore. Ani ho nijak narúšať. Sme kamaráti, ale nemusíme si hovoriť každú jednu vec. Máme povolené mať tajnosti. Veci, ktoré si jednoducho neprajeme navzájom zdieľať.

"Ty tiež," odlepil zrak od mobilu a skrčil nosom.

"Fajn, tak si ich zaslúžime všetci v tomto obchode."

"Po Supermanovej smrti v animáku mi bolo do plaču, lenže teraz ho majú nahradiť hneď štyri kópie posledného syna Kryptonu! Že vraj jedného z nich sme mohli vidieť už aj v Death of Superman v Lexových laborátoriách...."

"... druhý si postaví mechanický oblek, aby mohol bojovať proti zlu, tretí je jeho reinkarnáciou a štvrtý je človek, ktorého sa Supermanovi nepodarilo zachrániť," dokončil jeho vetu Adam.

"V Reign of Supermen budú bojovať medzi sebou, ale aj proti vzbúreným ľuďom a tiež aj proti invázii z vesmíru."

"Svet sa musí dať po Supermanovej smrti dokopy a planéta je zraniteľnejšia. Justice League sa nudiť rozhodne nebude, ale problémy bude mať aj Lois Lane. Čo si počne bez svojho milovaného Clarka Kenta?"

"Nie je isté, či Superman skutočne zomrel, pretože jeho telo nebolo nikdy nájdené. Zmizlo, čo vyvoláva mystériu."

"Je tu kopa otázok, už sa nemôžem dočkať, kedy to konečne vyjde! Hlavne som zvedavý, kto sa zo štvorice Steel, Cyborg Superman, Superboy a Eradicator, stane novým nosičom tohto svetoznámeho supermanovského titulu."

"Trpezlivosť ruže prináša. Na dobré veci sa oplatí počkať," pozrel sa k môjmu smeru a mrkol na mňa.

Občas si pri nich dvoch skutočne pripadám ako z iného sveta. Žijú v tomto superhrdinovskom svete a dokážu sa o fiktívnych charakteroch rozprávať s takou vážnosťou a oduševnením. Možno je to len ich obranný mechanizmus. Alebo sú proste takí. Majú koníčky, zaujímajú sa o rôzne veci, pre nich tieto informácie nie sú nepodstatné. Niekedy si naozaj želám, aby som tiež mala nejaký nereálny svet, do ktorého by som po tej krutej realite mohla utiecť. Len tak sa uvoľniť a nemyslieť na svoje problémy. Chybou je, že ja si všetko pripúšťam k srdcu. Beriem všetko vážne. Asi by ste o mne mohli s kľudným svedomím povedať, že som obyčajná narušiteľka všetkej zábavy. Taká tá trápna suchárka, ktorá kazí náladu všetkým naokolo. Snažím sa v sebe túto svoju stránku potláčať, nie je taká silná, aká bývala. Avšak je vo mne stále. Zaujímalo by ma, či sa ľudia rodia s vlastnosťami, alebo ich získavajú postupom času. Formujú sa podľa toho, čo daná osoba počas svojej cesty prežila. Čo si odžila. Ani vrah sa nenarodí ako zabijak. Príde na svet ako nevinné čisté bábätko, pri prvom pohľade si nedokážete ani len predstaviť, že by z neho mohlo vyrásť bezohľadné monštrum, berúce ľudské životy bez nejakej štipky ľútosti. Ani by vás nenapadlo, akých ohavných činov môže byť za pár rokov schopný. Pretože on sa ním nenarodil. Proste sa ním stal. Objavil v sebe zlo, ktoré bolo pri jeho narodení neviditeľné. Bohvie, možno v ňom prebývalo už od samého začiatku, len ho ľudia kvôli tej rozkošnosti prehliadali. Veď kto by už len považoval milučké novorodeniatko za nejakého nájomného vraha?