Jeho srdce ✔

Kapitola 76

Adam

Nemôžem uveriť tomu, že sa včerajšia noc skutočne stala. Mal som príležitosť milovať každú časť jej tela. Odovzdala sa mi a dala mi povolenie na jej milovanie. Pripadám si vážne ako v nejakom sne. Po tej noci som túžil tak dlho a konečne sa to stalo realitou. Bál som sa, že jej nebudem vedieť dať to, čo potrebuje. Ale všetky tie starosti a obavy zo mňa po prvom bozku opadli. Bola to moja Tamara. Žena, ktorú zbožňujem, nemám sa čo strachovať. Bolo to prekrásne. Priam som si prial, aby sa tá naša spoločná noc nikdy neskončila a my by sme mohli ostať v tej bubline už navždy. Nechcel som využiť jej zraniteľnosť, preklínal by som sa za to, keby som ju kvôli vlastnému uspokojeniu tak nechutne využil. Ráno by sa zobudila, uvedomila si tú veľkú chybu, ktorú urobila a naše priateľstvo by vyletelo von oknom. Práve kvôli tomu som ju spočiatku odmietol. Ale myslela to vážne. Nebolo to chvíľkové pobláznenie. Možnože ma využila, aby ušla od svojich myšlienok. Aj keby, nech. Je mi to jedno. Nech radšej využije ona mňa, akoby to malo byť naopak. Videl som, že ju príchod jej otca zasiahol. Nič nehovorím, nevraciam sa k tej téme, pretože viem, že sa o tom nechce rozprávať. Budem tu pre ňu, keď s tým za mnou príde sama, ale sám od seba sa k tej téme nevrátim. Cíti sa ublížene. Nemám ani poňatia, čo práve v tejto chvíli môže prežívať. Vždy som mal, našťastie, oboch rodičov, ale dokážem si predstaviť, akým šokom to pre ňu muselo byť, keď sa len tak znenazdajky objavil pri jej dverách. Neviem, či som na toho chlapa naštvaný. Nepoznám ho. Lenže to ani Tamara. Nevie o svojom otcovi nič, pretože od nej odišiel. Neodsudzujem ľudí, naozaj si nechcem vytvárať rôzne predsudky bez toho, aby som zistil, čo ich viedlo k daným rozhodnutiam v ich živote, ale kvôli Tamare dúfam, že mal na svoj odchod pádny dôvod. I keď, akým dostatočným dôvodom by sa dalo opustenie malého dieťaťa, ktoré je vašou dcérou, ospravedlniť? Nie som Emin pravý otec, ale opustiť ju by ma zničilo. Rodičovská láska je niečo, čo prichádza s narodením. Aj keď už danú osobu, s ktorou ste spoločne to dieťa splodili, nemilujete, dieťa je navždy. To vás bude stále spájať. Nemôžete od nech odkráčať a tváriť sa, ako by sa ani nechumelilo.

Neviem si predstaviť, čo ho k tomuto razantnému kroku mohlo viesť. S Tamarou sme sa o ňom nerozprávali, väčšinou aj kvôli tomu, že o ňom žiadne informácie nemá. Mala dva roky, v takom veku sa len ťažko zapamätávajú veci. Tobôž nie takéto negatívne. Viem, že sa usmieva a tvári spokojne, ale vo vnútri ju to ťaží. Premýšľa nad tým, prečo sa objavil práve teraz. Ak mám byť úprimný, tiež mi to nejde do hlavy. Prečo čakal tak dlho? A vôbec, čo od nej očakával? Alebo sa jej len prišiel ospravedlniť a odčiniť hriechy minulosti? V každom prípade ju dostal do zlej situácie, z ktorej ona našla východisko len takým spôsobom, že jeho prítomnosť zamlčala. Tvári sa, akoby tu nikto nebol. Možno je to len jej obranný mechanizmus, zmieruje sa tým po svojom. Každý máme právo riešiť veci svojsky. Nezazlievam jej, že ho nespomína. Želám si z jej pliec odňať to zaťažujúce bremeno, ktoré nad ňou neustále visí. Prajem si pre nich len to najlepšie. Nedá sa s určitosťou povedať, ako by som na jej mieste zachoval. Asi by som si ho vypočul. Aj keby to k ničomu neviedlo, rád by som počul jeho stranu príbehu. Lenže Tamara je iná. Pravdepodobne konala správne, keď sa k nemu správala tak chladne. Azda si tú odmeranosť zaslúžil. Opustenie dcéry nie je hrdinský čin. Spomínal, že má ďalšie deti, to muselo Tamaru naštvať ešte viac. Pravdupovediac nebolo pekné, že jej to takto šplechol do tváre.

Nebolo správne, že ju zastihol nepripravenú. Hoci na takéto stretnutie sa veľmi ani pripraviť nedá. Tamara v tomto príbehu nie je zloduchom, nemôže jej vyčítať, že sa s ním nechcela rozprávať. Nevyzerá byť zlým mužom, lenže s ľuďmi je to vždy takéto. Nikdy nemôžete vedieť, čo sa z nich vykľuje. Dokážeme na tvárach nosiť masky, ktorými zakrývame, akí v skutočnosti sme. Pretvarujeme sa a správame sa milo pri osobách, ktoré nemôžeme zniesť, pretože v sebe cítime potrebu prejaviť falošnosť. Niekedy ju ani nie sme schopní rozoznať, tak dobre falošnými sme. Z prvého pohľadu sa toho príliš usúdiť nedá. Na hlbšie spoznanie potrebujete viac času. A je možné, že niekoho nikdy nespoznáte úplne. Môžete si povedať, že ho poznáte, ale viete o ňom všetko? Vždy tu budú zákutia, ktoré vám neodkryje a nechá si pre seba. Každý máme právo na takýto druh súkromia. Existujú veci, ktoré proste potrebujeme vedieť len my sami. Necítime potrebu podeliť sa o ne s niekým druhým a to je úplne v poriadku. Práve kvôli tomu sa jej nič nepýtam. Doprajem jej potrebný priestor. Jediná moja úloha je stáť pri nej a ubezpečiť ju, že keď bude pripravená zveriť sa mi, vypočujem si ju. Je to jej život. Neprislúcha mi zasahovať jej do neho. Hoci sme spolu strávili nádhernú noc, je to medzi nami stále čerstvé. Niečo sa rysuje, ale nachádza sa to iba v počiatočnej fáze. Nesmiem tlačiť na pílu. Nateraz náš vzťah nemá žiadne označenie. Ja ju milujem, ale určite by som ju zastrašil, ak by som sa jej s týmto vyznaním zveril. Myslím si však, že to vie.