V tieňoch súcitu

5. Dodatok

Nie som si úplne istý, čo ma v tej chvíli natoľko vyviedlo z miery. Či to bol jej smiech, radostnejší než kedykoľvek predtým, alebo zvláštna aura okolo nich. Vedel som, že k sebe majú blízko, ale... toto nebol ten typ blízkosti, za ktorý som to predtým považoval. Bolo to iné. A o to viac to bolo zvláštne. A keď som otočil hlavu k Riovi, ktorý stál obďaleč, bolo mi jasné, že on to vidí tiež. Akurát tomu rozumie omnoho lepšie, ako ja. Ten starý bastard niečo vie... a mňa začínala nevedomosť unavovať. Ale ísť za ním a pýtať sa nemalo žiadny zmysel. Nič by mi nepovedal, mne určite nie.

,,Vtipné," ozvalo sa vedľa mňa, načo som sa strhol. Bezmenná sa dokázala pohybovať naozaj nečujne... na Nyxovu sestru hoci nemala - tá je ako živý prízrak -, ale nemala od nej až tak ďaleko. Férka sa pousmiala a s pohľadom upretým niekam ku Conlaedovi a Nyx pokračovala: ,,Malý vlk a v zrode korunovaný... tak jedineční. Zatiaľ čo on vládne noci, ona sa ňou stane. Ale aj plameňom, drak. Ona bude srdce ohňa, ktorý na tvojom hrade zahorí."

,,Na mojom hrade? A... aký oheň?" zamračil som sa a hoci som sa snažil zachovať si nezaujatý tón, hlas sa mi mierne zatriasol a ona to nepochybne zachytila.

Len sa pousmiala a s vlasmi pred očami ku mne otočila hlavu. Bolo zvláštne si uvedomiť, že je to len veľmi krátko, čo sedela dole v žalári. Viem aké to je byť väznený... hoci som za mrežami nestrávil toľko času, koľko očividne ona. Kývala hlavou zo strany na stranu, akoby jej v hlave znela stará, veľmi stará melódia a keď zastala, zodvihla ku mne zrak. Bola slepá... a predsa sa mi dívala priamo do očí. Po chrbte mi prešiel mráz a ja som nasucho prehltol. Bezmenná o krok ustúpila: ,,Ty nevieš nič, drak. Ona to už vie, hoci plne nerozumie tomu, čo to znamená. Ale povie ti to... a ty jej povieš to svoje. Len drak a vlk môžu ukázať nebeským orlom, že ich boh viac nie je na ich strane. Drak im predstaví hviezdu a tá hviezda ich povedie. Malý vlk si to ešte neuvedomil... ale syna zeme a hromu môže zastaviť len jediným spôsobom. Ten si však stále nepripustila..."

,,Čože?"

,,Dedič rozdupe dediča. Je na nej, kto z koho. Len musí prijať skutočnosť, že v dlaniach drží noc, sny, oheň a všetky duše, ktoré sa ešte nerozplynuli," hovorila, ale nerozumel som ani slovu. Len som dúfal, že si to budem schopný zapamätať... aspoň z časti. Bezmenná to už určite opakovať nebude. Nyx počuje tiene... dokáže čítať medzi riadkami takýchto nezmyslov, hoci občas sa aj ona zasekáva v zmysle toho, čo počuje. Ak jej to správne sprostredkujem, možno nám to v niečom pomôže.

,,Je čas... pravdepodobne majú všetky bojové zložky v pohotovosti, keď k nim prichádza vyslanec z Tenebrisu," Nyx prešiel popri mne a mával rukou, aby som šiel za ním. Bezmenná sa už stihla vzdialiť a stála kúsok za Nyx, civiac jej na chrbát. Tá to nepochybne cítila, ale nedávala najavo nič. Len si ďalej niečo mrmlala s Conlaedom. Keď Nyxov hlas preťal ticho, zodvihla hlavu, sama pre seba prikývla a s vlkmi za pätami vykročila k miestu, kde sa postavil boh Tenebrisu. Ten trvá na tom, že nás osobne presunie do Tonitrua, pretože na rozdiel od Conlaeda sa dokáže pred svojím bratom skryť. Ak sa Conlaed presunie do kráľovstva, ktoré mu podlieha - teda Tonitrua alebo Terram - pocíti to. Ak nás tam hodí Nyx, ostaneme mu aspoň na nejaký čas skrytí, hoci pravdepodobne nie na dlho. Budeme sa musieť presúvať rýchlo...

Nemal som z tejto našej cesty najlepší pocit... začínalo to byť, akoby som sa do toho vrhol so zatvorenými očami a teraz, keď som ich otvoril, začínam si uvedomovať, ako veľa vecí sa môže pokaziť. Rozumiem, prečo ju Conlaed do toho nechce pustiť. A viem, že sám by som jej to zakázal, keby to malo nejakú cenu... nikdy by ma nepočúvla. Prečo by aj mala? Skočil som pred ten šíp, ale čo na tom? Dlžil som jej to. Nielen, že som ju do toho celého zatiahol, ale len vďaka nej práve teraz nesedím polomŕtvy v žalári. Z môjho pohľadu jej dlžím viac ako jeden zachytený šíp, hoci by možno nesúhlasila.

Postavil som sa vedľa Nyxa a sledoval, ako si ona vymieňa posledné slová s Conlaedom. Cítil som na sebe bohov pohľad, ale neotočil som sa k nemu, ani keď prehovoril: ,,Už to nie je tak jednoduché, keď máš niekoho rád, však?"

,,Tomu nerozumiem."

,,Takmer celý život sa pretĺkaš svetom s tou myšlienkou, že ťa všetci nenávidia a ty nenávidíš ich. Nie je tak jednoduché žiť so svojimi chybami a zverstvami, keď ťa má kto súdiť. Keď ti nie je každý názor ľahostajný," Nyx sa pritom nepochybne uškŕňal tým spôsobom, že vie niečo, čo ja nie. Ten výraz mával na tvári, keď sa jeho sestra kedysi zhovárala s Conlaedom. Tiež vedel, ako sa veci majú... kaziť sa to začalo veľmi krátko po tom, čo zmizol. Šanca, že by sme mali relatívne normálne životy tu bola... Mali sme odísť. Conlaed mal uniknúť pred súrodencami a ja pred otcom. Nikdy by nás nenašli, pretože by nám chrbát kryli bohovia. Ale Conlaedovi rupli nervy a čokoľvek zlé sa v ňom vrtelo, našlo si to cestu von... a to isté platilo o mne. Nyx zmizol, ja som odišiel a Conlaed ju odohnal. Takže sme ostali sami. Každý z nás... a to sme si mysleli, že by z nás mohla byť rodina. Ale je to tak dávno, že si nie som istý, či je tá predstava skutočná...

Otočil som hlavu k Nyxovi a zamračil sa: ,,Nemám potuchy, o čom to rozprávaš."

,,Poznáme sa pridlho na to, aby si mi klamal, nemyslíš?" zasmial sa, ale odvrátil odo mňa zrak a ani jeden už v tomto rozhovore nepokračoval. Ale mýlil sa... ak ma aj k Nyx niečo pútalo, bola to vďačnosť, nič iné. Odrazu sa Nyx ešte naposledy ozval: ,,Snažíš sa presvedčiť mňa, alebo seba?"

,,Vieš čo, Nyx? Strč sa," odvrkol som, načo sa potichu zasmial, ale na tvári sa mu objavil neutrálny výraz len chvíľu predtým, ako sa k nám Nyx otočila. Bezmenná šla vedľa nej spolu s vlkom... ak som sa nemýlil, bol to Eldwyn. Tie štvornohé čudá, čo mali od normálnych vlkov veľmi ďaleko, som sa pomaly učil rozoznávať.

Obe sa spolu s vlkom postavili vedľa Nyxa z druhej strany a mne neušiel pohľad, ktorý mala Nyx na tvári. Akoby práve videla smrť. Ale ako povedala aj tá, ktorej meno sa neoplatí vyslovovať... má k smrti veľmi blízko.

Veď už raz zomrela. A ja sa bojím následkov, keby sa to stalo zase.