V tieňoch súcitu

26. Kapitola

,,Dobre... nemáme poňatia, čo ten bastard chce... máme predstavu aspoň o niečom?" nadvihol Edan obočie, ale bolo mu jasné, že odpoveď nedostane.

Uškrnula som sa a mykla plecom: ,,Rozhodne vieme, že nič nevieme."

,,To je ohromne pozitívny prístup..." odvrkol Edan a otočil sa mi chrbtom.

Horatio rozhodil rukami a pokrútil hlavou: ,,A to som si myslel, že vydržíte viac ako tie tri minúty... Mohli by ste sa aspoň tváriť, že sa snažíte spolupracovať..."

,,Nemá to zmysel, kamarát. Aj tak na nič neprídeme. Conlaed je ten, kto sa ľuďom dostane do hlavy. Ako by sme chceli niečo také urobiť my?!" Edan kopol do stromu, čo nám samozrejme vôbec nepomáhala a s naším dreveným priateľom to ani nehlo.

,,A vraj mne chýba pozitívne myslenie..." zamrmlala som a vyslúžila som si nielen Edanov nenávistný, ale aj Horatiov karhavý pohľad. Vzdychla som si a postavila sa z okraju fontány: ,,Pozrite... pochybujem o tom, že zistíme, o čo tomu chlapovi ide, ale možno sa nám podarí vymyslieť nejaké opatrenia, ktoré by mohli zamedziť vzniku konfliktu..."

,,To nemusí byť úplne od veci," priznal Edan a zvraštil obočie.

Prižmúrila som oči a prešla po ňom pohľadom odspodu až hore: ,,Ty so mnou, čo i len náznakom, súhlasíš? Tak dosť! Kto si a čo si urobil s Edanom?!"

,,Toto je naozaj vhodný priestor na to, aby si vtipkovala..." zavrčal Edan a pokrútil hlavou. Pri spomienke na to o koľko je odo mňa starší... Pripomenulo mi to ľudí, ktorí nado mnou krútili hlavami ešte na druhej strane bariéry. Starostu, jeho ženu... Tí, čo boli mladší ako ja, si to, že som iná, neuvedomovali. Tých v mojom veku to zväčša až tak nezaujímalo. A tí starší... krútili hlavami, tak ako teraz Edan.

Rozhodila som rukami a začala sa prechádzať hore-dolu: ,,Čo sa týka obrany, necháme to asi na teba Edan. A v prípade zranení tam bude Horatio, ale radšej si priveď ďalšieho liečiteľa. Keďže Conlaedovi môže napadnúť hocijaká prkotina, predpokladajme, že atentát je jedna z možností."

,,Myslíš, že by sa opovážil zaútočiť na Aillarda? V jeho vlastnom hrade?" Horatio nadvihol obočie a pokrútil hlavou.

Mykla som plecami a pokrútila hlavou: ,,Sám si mi povedal, že ten blázon je schopný hocičoho. Berme to ako možnosť, takže Aillardova bezpečnosť bude jedna z priorít."

,,Bude to ta najvyššia," doplnil ma Edan a Horatio prikývol.

,,Niečo ďalšie?" nadvihla som obočie a behala medzi nimi pohľadom.

Edan prižmúril oči a našpúlil pery: ,,Povedal by som, že by bolo fajn, spýtať sa Aillarda, či ešte v dávnej minulosti impérium neuzatvorilo zmluvu s Tenebrisom. Ak by náhodou áno... Conlaed by mohol prísť pre jednu z nich..."

,,Myslíš, že nejaká taká zmluva existuje?" zamračila som sa a otočila hlavu k Horatiovi.

Liečiteľ mykol plecom a pousmial sa: ,,To vieš... vravel som ti, že Tenebris nebol vždy miestom najväčšej tyranie. Čiže Conlaed nebol vždy kráľom..."

,,A využíva aj zmluvy, ktoré predložili jeho predchodcovia?" zamračila som sa, ale keď som nad tým premýšľala, dávalo to zmysel. Keď predošlí panovníci Tenebrisu neboli taký luhári, králi si nedávali pozor na každé slovo. A práve tu sa veľmi ľahko dajú nájsť medzery, ktoré Conlaed rád využije. Vzdychla som si a mykla hlavou: ,,Poďme... Prejdeme si s Aillardom všetko, čo medzi spismi nájdeme."

XXX

,,Našli ste niečo?" zamrmlal Horatio a listoval medzi papiermi. Aillard chytil roh spisov, ktoré práve držal v rukách, vytrhol mu ich a hodil za svoj chrbát. Horatio len nehybne stál, ruky stále pred sebou a len ku kráľovi otočil hlavu s nadvihnutým obočím. Ale napokon sa len uškrnul, pokrútil hlavou a zo stola vzal iné listiny.