V tieňoch súcitu

14. Kapitola

Chvíľu som stála pred dverami a premýšľala, či zaklopať, alebo jednoducho vletieť dnu. Z mojej dilemy ma vytrhlo otvorenie dverí a vo mne sa zasekol všetok vzduch. Zodvihla som pohľad k Sauronovi, ktorý na mňa vyvaľoval oči a nervózne som si zahryzla do pery.

Chvíľu sme tam ešte obaja mlčky stáli, keď prehovoril: ,,Ako sa cítiš?"

,,Neumieram... zatiaľ," vyšlo zo mňa a hneď som opäť sklonila hlavu. Liečiteľ mu určite povedal, že za ten čas, čo som tu, sa vo mne podvedome stupňovala nenávisť k úplne všetkému. Bez pochýb sa mu v hlave prehrávajú scenáre, čo by sa stalo, keby to nezistili. Keby som začala stvárať nezmysly, pokúšala sa zadusiť kuchárov, alebo niekoho utopiť vo fontáne.

Odstúpil, čím mi dal najavo, aby som vošla. Chvíľu som váhala, ale napokon som poslúchla. Stála som uprostred jeho pracovne a po prvý krát som tu stála ako JA. Nie ako nenávistná bytosť, túžiaca po masakrovaní tohoto sveta.

,,Takže... necítiš sa nejak nesvoja. Však?" spýtal sa Sauron a oprel sa o roh stola.

,,Ak myslíš, či netúžim po tom, aby som ťa mohla zabiť, tak nie. Je mi fajn a žiadne vražedné chúťky nemám," odvetila som a trochu sa uvolnila. Mala som lieky, nepreskočí mi. Nesmie mi preskočiť.

Sauron sa jemne uškrnul a vzdychol si: ,,Dávaj si na to pozor, áno? Lebo ak sa opäť dostaneš do toho bodu..."

,,Ja viem. Ak mi prepne a ja stratím svoju osobnosť a budem plná nenávisti, už to nič nezvráti. O tom som bola poučená," skočila som mu do reči a zamračila sa na podlahu.

Takto teraz budem žiť. Budem žiť vo svete, u ktorého si nie som istá, či doň patrím a neustále užívať lieky, aby som sa nezbláznila.

Krása.

XXX

,,Trafila by som ho, keby si ma nevyrušil," zavrčala som na Saurona a ten sa len smial.

,,Priznaj si to. V tejto hre som kráľom ja!" uškrnul sa a ja som po ňom hodila drevenú loptičku. Bez problémov ju chytil a provokatívne si ju začal pohadzovať. Chvíľu som sa ešte mračila, ale potom som sa tiež začala smiať.

,,Vieš čo je vtipné? S lukom alebo nožom v ruke trafíš bežiaceho zajaca v tráve, ale jednu hlúpu loptičku do toho košíka hodiť nevieš..." ozval sa opäť Sauron, akoby chcel, aby som sa s ním hádala.

Pokrútila som hlavou a vybrala sa k stolíku s občerstvením. Odkedy sme zistili, čo mi urobili, keď sa pokúšali dať ma dohromady, Sauron ma už nikam na výpomoc neposiela. Trávi so mnou celkom veľa času a necháva mi voľnosť. Akurát ma nepúšťa von bez toho, aby ma sprevádzal. Vždy raz za Kruh chodíme na lov a súťažíme, kto toho uloví viac. Vždy vyhrá, ale nikdy nezaostávam o veľa.

,,Toto ma už nebaví, lebo nehráš fér! Čo ďalšie chceme robiť?" spýtala som sa a hodila si do úst bobuľu hrozna.

Sauron sa zamyslene pozrel na oblohu a potom vyhlásil: ,,Keď chceš, môžeme si ísť zahrať VSAT..."

,,Vojnu svetla a tmy? Fajn, ale neprežívaj to tak, ako naposledy... " uškrnula som sa a so Sauronom po boku vykročila k sídlu.

,,Ako to myslíš? Zabila si mi kráľovnú! Je jasné, že to pre mňa neznamenalo nič dobré, musel som zaútočiť..." ohradil sa Sauron s rukou zovretou v päsť na hrudi. O tej hre rozpráva ako o skutočnej vojne...

,,Takže nebolo prehnané, keď si neustále kričal 'Ako si mohla! Toto oľutuješ! Moje kráľovstvo sa ti pomstí! Ľud, povstaň a pomsti kráľovnú!'?" napodobnila som jeho zúfale kvílenie a začala sa smiať, keď sa odo mňa urazený Sauron odvrátil a kráčal päť stôp odo mňa. Kto by bol povedal, že ani-nechcem-hádať-koľko rokov starý fér, je taký urážlivý. Minule so mnou celý deň neprehovoril, pretože som mu povedala, že píše škaredšie než ja a to je už čo povedať. Škriabem ako mačka.