55. Kapitola

322 32 0
                                    

Zem pod nohami sa stratila a vzápätí objavila. Stáli sme na malej čistinke medzi stromami a keď som sa trochu poobzerala, uvedomila som si, že som tadiaľto šla. Nieže by som si pamätala stromy... Ale prvé dni, než som natrafila na Saurona, som si značkovala cestu. Rytiny na strome boli odo mňa...

,,Kde je Mysterio?" zamračil sa Priamos, pretože nikde okolo nás nikoho nebolo.

,,Len kúsok tadiaľto. Choď napred... toto je osobné," zamrmlal Conlaed a Priamos mal dosť rozumu na to, aby sa nepýtal, o čo ide. Keď odbehol dopredu, Conlaed sa otočil ku mne: ,,Keď tam prídeme, dozvieš sa jednu vec. Chcel som to tajiť veľmi dlho... v podstate navždy. Ale nič nie je večné. Bariéra sa rúca, ja už nie som natoľko bezcitný, Priamos bol väznený a ani moje tajomstvo nezostane zabudnuté osudom..."

,,Hovoríš čudne. Takéto veci splietam väčšinou skôr ja... je to tak zlé?" zamračila som sa a naklonila hlavu.

Conlaed sa len pousmial: ,,Nie, nie je to zlé. Skôr ťa to prekvapí... a to dosť. Je to dlhý príbeh, o ktorom som klamal celému svetu..."

Vykročili sme smerom k Mysteriovi. Krátku chvíľu bolo ticho, keď som sa musela spýtať: ,,Čo vlastne Mysterio urobil? Prečo bol izolovaný od celého sveta na tej malej farme?"

,,Pretože mi zničil život. Nikdy si to plne neuvedomoval a to je asi dôvod, prečo ostal nažive... ale spôsoboval mi bolesť, ktorá prispela k tomu, čím som sa stal. Zničil ma tým, aký ku mne bol. A aký bol k iným," hovoril a mne bolo jasné, že zatiaľ mi nechce povedať nič konkrétne. Nútiť ho k niečomu takému ani nebudem.

Otvorila som ústa, aby som ešte niečo povedala, ale za mnou neprirodzene zakvílil vietor. Ten zvuk som poznala... Takto znelo premiestnenie v inom svete. Zvrtla som sa a uvidela jeho. Naozaj tam stál. Vyvalila som oči a zalapala po dychu: ,,Nyx?"

,,Nyx?" zamračil sa Conlaed a prešiel medzi nami pohľadom. Chcela som ich predstaviť, ale pokračoval: ,,Vy dvaja sa poznáte?"

,,Aj ja ťa rád vidím, Conlaed. Ako sa máš?" uškrnul sa Nyx a naklonil hlavu. Odpoveďou mu bolo len Conlaedovo zavrčanie. Zasmial sa a otočil ku mne: ,,Varovali vás?"

,,A ty o tom niečo vieš?" nadvihla som obočie a premerala si ho.

Nyx prikývol: ,,V podstate. Kráľ Caloru má ďalších návštevníkov. A podľa toho, čo šepkajú, by si sa im najradšej vyhla."

,,O koho ide?" spýtal sa tentokrát Conlaed podozrievavým tónom, nad čím som akurát prekrúcala očami.

Nyx mykol plecami a s hlasným povzdychom povedal: ,,To keby som vedel... Viem len, že tiene sú nervózne, čo znamená, že dotyčný je hrozbou pre niekoho, kto je jednou nohou v ich svete. Podľa všetkého tým niekým budeš ty, Nyx."

,,On to vie?" zamračil sa Conlaed a behal pohľadom medzi nami. Nyx sa len uškrnul a prikývol. Na krátku chvíľu nastalo ticho, ktoré opäť prerušil Conlaed: ,,Odkiaľ sa poznáte?"

,,Vieš, kde som uviazol... vonku som len vďaka Nyx," odvetil mu boh a ja som začínala byť zmätená. Oni dvaja sa poznajú... a Conlaed vedel, že Nyx bol vo svete snov. Ale čo myslel tým uviazol...? Spýtala by som sa, ale Nyx ma s odpoveďou predbehol, akoby mi čítal myšlienky: ,,Pred veľmi dlhým časom som uzavrel s kráľom snov jednu dohodu... nie je dôležité oč šlo, ale podviedol ma a hoci ma volajú bohom snov, stal som sa väzňom v ich svete. Vládol som ríši snov, ale háčik bol, že som nemohol odísť, takže som v beznádeji sám seba presviedčal, že ani nechcem. Von ma dostal príchod niekoho, kto prejde všetkými bránami. Odkedy som tam bol, okrem teba ešte neprišiel nikto, kto by sa dostal ďalej ako za štvrtú. Dostala si ma von, Nyx..."

V tieňoch súcituWhere stories live. Discover now