V tieňoch súcitu

90. Kapitola

Sedela som na okennom parapete, vedľa mňa bola na kresle bezmenná a pri jej nohách Eldwyn. Priamos kráčal hore dole po izbe a občas sa posadil. Po chvíli však opäť vstal a začal pochodovať okolo nás. Môj zrak padol na prázdne plátno, zaťala som zuby a radšej sa opäť otočila na more kameňov.

Predstavovala som si Tonitrua inak... čakala som vysoké hory a ihličnaté lesy. Blesky znejúce v diaľke a oblohu pod rúškom tmavých mrakov, ktoré vrhali na krajinu tieň. V jednej chvíli by bolo sucho a moje kroky by boli tlmené machom. V ďalšej by moje vlasy boli premočené od dažďa, ktorý by sa náhle spustil z oblohy. Namiesto toho som v diaľke nevidela nič iné, len nekonečno kameňov a skál.

Arryn ani nezaklopal, keď vošiel a zatvoril za sebou dvere. Chvíľu mlčal, než k nám vykročil a prešiel po každom z nás pohľadom: ,,Neurazte sa... ale vyzeráte zúbožene."

,,Našiel si niečo?" spýtal sa Priamos, keď zastal a zodvihol k nemu hlavu.

Princ Tonitrua len stisol pery a pomaly k nám kráčajú sklopil zrak: ,,Keby áno, je to prvé, čo by som vám povedal."

Priamos otrávene zafučal a zastal vedľa kresla, na ktoré sa hneď rozvalil: ,,Vedia vôbec, čo majú hľadať?"

,,Nie sú to hlupáci. Poveril som tých najspoľahlivejších chlapov, akých poznám. Väčšiu dôveru ako oni má u mňa málokto."

Počula som, ako si Priamos odfrkol a hoci som k nemu neotočila hlavu, som si istá, že si nohy práve prehodil cez jednu z opierok na ruky, ako to zvykol robiť vždy, keď sa tam posadil: ,,Tak to dúfam, že sa dá na tvoje slovo spoľahnúť. V tomto prípade totiž nič iné nemáme..."

Než stihol Arryn obhájiť seba alebo svojich chlapov, prehovorila som ja: ,,Ak zajtra nič nenájdu, pustím sa do toho sama. Aj tak tu len hnijem na zadku bez toho, aby som namaľovala jedinú čiarku. Mám na to v hlave príliš veľký bordel..."

,,Brániť ti nebudem, lady," prikývol Arryn, na čo som sa naňho mierne zamračila, ale nevšímal si to. Volal ma tak stále... ale aj keď ma Conlaed týmto titulom poveril, aby som mohla verejne vystupovať ako jeho dôverníčka... stále to bolo zvláštne. Dostávam toľko titulov, že si nie som istá, s ktorým sa stotožniť.

Malý vlk.

Dcéra noci.

Dedička boha noci a ohňa.

Lady z Tenebrisu...

Čo bude ďalšie?

Arryn si môj výraz sotva všimol, keď pokračoval: ,,Ale dnes večer nás čaká iná zábava..."

,,A to?" nadvihla som obočie a prinútila sa mu pozrieť do očí.

,,Otec usporiadal niečo, čo by som mohol nazvať plesom. Hoci ponímanie plesu sa mení v každom impériu..." mykol plecom a oprel sa lakťami o operadlo môjho kresla, kde sa ale namiesto mňa rozvaľoval Priamos. Arryn sa odmlčal, ale videla som, že chce ešte niečo dodať. Chvíľu sme sa jeden druhému dívali do očí, kým nakoniec pokračoval: ,,A pozval Bayua."

,,Čo prosím!" zvrieskol Priamos hlasnejšie, než bolo potrebné, ale nemala som v úmysle ho umlčať. Sama som vyvalila oči a nechápavo zažmurkala. Bayu... nevidela som ho odo dňa, kedy som vyskočila z veže jeho hradu.

Arryn si požmolil prsty a otočil hlavu niekam do strany, ale pochybujem o tom, že sa díval na niečo konkrétne: ,,Ale mám aj jednu dobrú správu. Pôvodne mal prísť aj Sauron... napokon sa ale z nejakého dôvodu nedostaví. To je, predpokladám, pozitívum..."

,,No... jednoznačne to pre nás znamená, že máme minimálne jednu výhodu," zamrmlal Priamos a prešiel si rukami cez vlasy. Zastal niekde na zátylku a prstami si masíroval krk. Keď na sebe pocítil môj nechápavý pohľad, pozrel na mňa s nepatrným úsmevom: ,,Bayu nemá pravdepodobne potuchy, ako vyzeráš."