V tieňoch súcitu

50. Kapitola

Horatio sa hrdo usmial a zmizol, spolu s vlkmi, ale miestnosť sa nestratila. Ostala som v nej stáť a so zvrašteným obočím sa obzerala. Čo toto znamená?

,,Gratulujem," ozval sa hlas a ja som sa prudko otočila.

Stisla som pery a prešla pohľadom po férovi, ktorý sa mi v tomto svete ukázal už tretíkrát. Toto miesto je otravné v tom, že sa ľudia objavujú za chrbtom a bez pozdravu začnú rozprávať... Začína mi to liezť na nervy viac ako fakt, že som tu mohla uviaznuť navždy. Zhlboka som sa nadýchla a naklonila hlavu: ,,Takže som prešla?"

,,Hej. A som rád, si celkom sympatická a keď ti nehrozí smrť, určite na osoby okolo seba syčíš a vrčíš o niečo menej," zasmial sa a očividne mu vôbec neprekážalo, že sa nesmejem spolu s ním.

Ale vážny výraz mi vydržal len chvíľu a napokon som sa uškrnula: ,,Sama to neviem posúdiť... navštívte v sne tých, čo ma poznajú..."

Fér namyslene našpúlil pery a pokýval hlavou: ,,No, možno to urobím. V tých tvojich skúškach a aj samotných spomienkach, to vyzerali byť celkom fajn a zaujímavé osoby... Ale než odídeš, mám povinnosť sa s tebou porozprávať."

,,Porozprávať? A o čom? O tom, ktorá brána mi liezla najviac na nervy?" nadvihla som obočie a očividne som féra opäť pobavila, pretože sa nahlas smial.

Pokrútil hlavou a ruky si vložil do vreciek odevu podobného, aký zvykol nosiť aj Conlaed: ,,Vieš, prechodom cez brány si prešla piatimi skúškami. Hovorí to o tebe veľa. A taktiež to hovorí niečo o tvojom živote... Ja by som ti mal... Nie. Chcem ti vysvetliť, čo sa to vlastne stalo a čo presne to hovorí o tom, kto si."

Prekvapene som nadvihla obočie, ale prikývla: ,,Dobre, počúvam."

,,Jeden z miestnych ti už hovoril, že brány ťa skúšajú v iných ohľadoch, než by to robil tvoj svet. Neskúšajú ťa v tom, aké vzdelanie ti bolo dané, či podobne... testujú tvoju osobnosť a myslenie. Prvá brána hodnotí tvoj postoj k slabším. Teda, či si ochotná pomôcť a ochrániť niekoho iného, keď to nezvládne sám. Druhá brána zase overovala tvoj vzťah k iným veciam. Tvoju ochotu obetovať niečo, čo je tvoje, alebo dokonca seba samú..." odmlčal sa a začal sa prechádzať po miestnosti. Pozorne som ho sledovala a zatiaľ si v hlave prehrávala jeho slová a spájala si ich s tým, čím som prešla. Fér sa zastavil pri okne a pozrel sa von: ,,Tretia brána bola o odpustení, súcite a sebaovládaní. A hoci do teba sen vsunul hnev umelo, bol skutočný. A ty si sa z toho amoku vytrhla. Štvrtá brána... to som ti už vysvetlil. Odhodlanie, aby si neprestala liezť ďalej. Rozum, aby si sa nenechala presvedčiť a skočiť, pretože sa to mohlo zdať beznádejné a bez východiska a taktiež, aby ti došlo, ako sa zachrániť, keď si už padala. A na to, aby to vyšlo, si musela veriť. To je v tomto svete veľmi cenná a mocná schopnosť, ktorú mnohí nemajú."

Sama pre seba som prikývla a prižmúrila oči: ,,A čo piata brána?"

,,Myslíš toho vlka...? Vieš, na rozdiel od mnohého v tomto svete, tvoj odraz bol skutočný. A aby si prešla, musela si prijať samú seba. A to si nakoniec aj urobila, keď ti došlo, že ti odraz nehovorí, aká si príšerná, ale kto naozaj si. A teraz niečo, na čo sa teším najviac a nie, nejde o to, že choroba tvojím prechodom piatou bránou zmizla..." rozprával a ja som pohľadom skĺzla k svojej ruke. Modrá pavučina bola naozaj preč. Fér veselo zatlieskal ako malý chlapec a pokračoval: ,,Vieš, vďaka bránam som mohol nahliadnuť do tvojho života. V snoch si videla viacero ľudí, ktorí ťa sprevádzajú v prítomnosti, ale aj tí, čo sú minulosťou. Niektoré brány na teba útočili nie len prostredníctvom hnevu, ale aj strachom. A nezdá sa ti, že niekto potenciálny v nich chýbal?"

Zamračila som sa a v hlave si prehrávala spomienky. Chvíľu mi to trvalo, ale napokon mi to došlo: ,,Sauron..."

,,Nebol tam! A vieš prečo?" fér sa veselo uškŕňal, akoby bol môj život zaujímavá kniha a on napovedá hlavnému hrdinovi niečo, čo by mu samému nedošlo. A keďže som naozaj nevedela, prečo v mojich snoch Sauron nebol, pokrútila som hlavou a čakala na jeho objasnenie. Zrazu sa fér prestal uškŕňať a zvážnel. Milo sa pousmial a mykol plecom: ,,Pretože už sa ho nebojíš. A nemusíš sa ho báť... On chcel testovať človeka s podozrivým pachom. Ale ty si férka. A ako si to už jeho veličenstvu raz pripomenula... si rovnako mocná, ako najobávanejší vladár na svete."

,,A čo presne to znamená?" nasucho som prehltla a neisto si žmolila prsty.

Fér len mykol plecom: ,,Môj názor... že keď to Sauron pochopí, začne sa báť on."

Mávol rukou a vedľa nás sa začal formovať kamenný oblúk s perleťovou hmotou nahradzujúcou dvere. Pristúpila som k nemu, ale ešte som sa predsa len zastavila a otočila sa: ,,Kto vlastne ste? Ale naozaj..."

Trochu zaskočený sa zamyslel, neistý si, či má odpovedať. Ale nakoniec usúdil, že viem, že nemám o tom, čo sa tu naozaj stalo, nikomu hovoriť a povedal: ,,Nyx nie je len meno, ktoré znamená noc. Je to meno, ktoré pomenúvalo dávne božstvo snov, noci, tmy a aj iného... Je to meno znamenajúce Tenebris. Viem, ako sa ti to sprvu zdalo... ale nie som fér. Ja som Nyx a teba pomenovali podľa mňa. A keď vidím, čím všetkým si, som na to hrdý..."

,,Ste v podstate boh a ste hrdý, že sa podľa vás volá jedno dievča?" zasmiala som sa, pretože to znelo pomerne absurdne.

On len prikývol a usmial sa, pričom odhalil dokonalý biely chrup a ostré očné zuby: ,,Ja vidím pomerne veľa vecí, ktoré sú iným skryté... A keď prídeš na koniec cesty, ktorá je pred tebou, pochopíš to. A teraz bež... kráľ začína byť nervózny."

,,Ako dlho som preňho pod hladinou?" spýtala som sa a pootočila hlavu k perleti predo mnou.

Nyx sa postavil vedľa mňa a mykol plecom: ,,Možno tri minúty... Čas prirodzene plynie v dvoch cestách... v ríši snov a vo svete, ktorý obývaš. Ale pri jazere plynie čas odlišne od oboch týchto smerov. Vtipné, však?"

,,Podivné..." zamrmlala som a ešte naposledy hlavu otočila k bohovi noci, tmy a snov. Usmiala som sa a kývla hlavou na pozdrav: ,,Zbohom. A trávte viac času so svojimi... poddanými... Čudujem sa, že nezomierate od nudy."

Nahlas sa rozosmial a pokrútil hlavou: ,,A ty si začni dávať pozor... Koľkokrát si to už takmer zomrela? Raz sa ti to tuším aj podarilo..."

,,No... povedzme, že pri pohľade na mňa ma Smrť radšej poslala kade ľahšie, aby ma nemala na krku po celú večnosť..." zasmiala som sa a Nyx pokrútil nado mnou hlavou. Zhlboka som sa nadýchla a pristúpila o krok bližšie k portálu: ,,Majte sa, Nyx."

Široko sa usmial a kývol hlavou na pozdrav: ,,Veľa šťastia, maličká."

Dúfam, že sa páčila <3