V tieňoch súcitu

30. Kapitola

,,Takže svoj život vymenil za môj..." zamrmlala som po tom, čo som nejaký čas ticho pozerala do červených očí, ktoré sa ku mne zodvihli, keď vycítili môj uprený pohľad. Ale vždy sa opäť stratili na podlahe, akoby ich môj výraz spaľoval.

Conlaed mykol plecom a ľahostajne sa oprel o mreže: ,,No, môžeš to brať aj takto... ale veľa si toho nekúpil. V tejto temnici je prežitie horšie než smrť..."

,,Pre nesmrteľných nie. Kým prežívajú, je šanca, že sa raz opäť dostanú na svetlo," odpovedala som a odvrátila zrak od skrčeného féra.

Kráľ prekvapene nadvihol obočie a na jeho tvári sa objavila zamyslená grimasa: ,,Plánujem žiť ešte dlho... a ja väzňov neprepúšťam, takže ak sa odtiaľto raz dostane, smrť si už bude dávno želať..."

,,Musíte byť riadny hajzel, keď ste ochotný nahlas si priznať to, že ste bez citu a tváriť sa pritom tak ľahostajne..." zamrmlala som a hoci sa Conlaed uškŕňal, v očiach mal blesky. Niečo také mu zrejme otvorene ešte nikto nepovedal. A ak áno, už bol dávno napichnutý na špicatom vrcholci veže.

Kráľ prestúpil z nohy na nohu a ja som začala mať pocit, že temnota okolo zhustla: ,,Nikto ti nikdy nepovedal, že strážiť si to, čo vypustíš z úst, je veľmi dôležité, ak chceš prežiť dlhšie...?"

,,Dlho som si na ústa pozor dávala, alebo som sa o to skôr snažila. A pozrite, kde som skončila, veličenstvo. Na hrade, ktorý je mojím popraviskom..." môj tón bol arogantne ľahostajný, hoci vnútro sa muselo skrúcať, aby hlave nepriznalo, čo sa naozaj deje. Že sa príbeh blíži ku koncu a hoci som pripravená, pud sebazáchovy nie.

,,Bude z neho mučiareň, keď sa o to nezačneš rýchlo snažiť," hoci jeho hlas znel ako pradenie, prisľuboval mi tým bolesť. Ale to mnou neotrasie. Už nie. Kedysi by som sa možno bála, ale prišla som sem pripravená na bolesť aj koniec života, takže vyhrážky ma na kolená nedostanú.

Aj keď som vedela, že to čo robím, je pravdepodobne úplná somarina, otočila som sa a vykročila ku schodom. Mreža našťastie ostala otvorená a ja som spokojne vykročila chodbou smerom k mojej izbe, ku ktorej som si cestu našťastie zapamätala. Conlaed šiel krok za mnou a jeho spokojný úškrn som cítila na chrbte. Myslel si, že ma dostal. Že jeho vyhrážka ma vydesila. Vydesí každého, pretože všetci vedia, čím je. Ale ja som pripravená. A kým sa to skončí, urobím všetko preto, aby som ho naštvala.

Odbočil smerom k trónnej sieni, keď som sa zvrtla: ,,Myslíte si, že máte na to, aby mi toto miesto pripomínalo mučiareň?"

,,Snáď o tom nechceš pochybovať?" ruky si založil do vreciek svojho ležérneho odevu a naklonil hlavu. Zlomyseľne sa uškrnul a premeral si ma: ,,Prinútil som kričať väčších pánov, ako si ty. Prečo myslíš, že nebudeš len ďalšia na zozname?"

Robí jednu chybu, ktorú si neuvedomuje. Nechápe, že jeho nevedomosť je presne to, čím som schopná ho dostať. Zvrtla som sa a otočená mu chrbtom zvolala: ,,Myslíte si, že ste prínosom pekla. Ale varovanie! Máte tu konkurenciu!"

Predo mnou sa objavil kúdol dymu a odrazu stál kráľ noci predo mnou aj s prekríženými rukami a nadvihnutým obočím: ,,Konkurenciu?"

,,Mám jednu bezvýznamnú výhodu, veličenstvo.... Počula som o vás mnohé... ale vy o mne takmer nič. Dobre, ten bastard, čo je teraz v temnici, vám čosi povedal, ale ani on ma nepozná. Nemá potuchy, kto som a tak isto ani vy. Kto vie...? Možno som rovnako hrozivá ako vy, akurát sa o mne nevie, pretože konám potichu, zatiaľ čo vy sa tým chválite. A možno som bezcitná a vyžívam sa v cudzej bolesti..." pokračovala som vo vymenúvaní možností, pričom pri každej sa Conlaedovo obočie pohlo a on bol čím ďalej, tým viac zamračený. Vytáčala som ho, to znamená, že som docielila čiastočný úspech. Štvem kráľa Tenebrisu a ešte som nažive... Edan by mi zatlieskal. Keď mi došli nápady, mykla som plecom a uškrnula sa: ,,Ťažko povedať. Som zatvorená kniha so zámkom. Nič o mne neviete a to je to, čo vás stavia do nevýhody. Neviete, aké peklo môžem v živote spôsobiť ja vám a to sa ani nebudem veľmi snažiť. To viete... nie nadarmo ma volajú Nočná mora."

Jeho ruka vystrelila dopredu, aby ma chytil pod krk, ale to som sa ja skrčila a spravila kotrmelec. Vďaka za férske reflexy. Stála som za kráľom temna a ten keď sa otočil, len vyvaľoval oči a v nich blčal plameň.

,,Toto je impérium temna a noci. V noci prichádza spánok... a s ním aj sny... a každý z nich sa môže zmeniť na nočnú moru. Nechcite, aby som ja bola jednou z nich..." uškrnula som sa a otočila sa mu chrbtom. Stále som však bola v strehu pre prípad, že sa na mňa opäť vrhne. Ale neurobil to. Bezpečne som dokráčala až ku dverám svojej izby. Zabuchla som sa, zamkla a úľavou vydýchla. Ja... som nažive... To je prekvapivé. Conlaed vyzeral, že by mi najradšej polámal všetky kosti. A nepochybne si to predstavoval.

Spravila som sotva dva kroky, keď sa ozvalo zaklopanie. Zvraštila som obočie a vrátila sa k zamknutým dverám. Žeby Conlaed prišiel dokončiť, čo vlastne ani nezačal? Ale keď som dvere poodchýlila, nebol za nimi kráľ, ale žena v jednoduchom čiernom oblečení. Zvraštila som obočie, ale než som sa spýtala, čo chce, vpálila dovnútra a mávla rukou, nech zavriem dvere. Nadvihla som obočie, ale poslúchla som.

,,K veci, zlatko. Si mŕtva... takmer. Nedožiješ sa konca Kruhu," povedala chladne a len sa slabo uškrnula.

Zažmurkala som a zachechtala sa: ,,Ale čo... Žiadna novinka, zlatko. Čo tu chceš? Alebo ti šlo len o to, povedať mi, čo už viem...?"

Žena prižmúrila oči a prikývla: ,,Som nažive, pretože som Conlaedovi prisahala vernosť a lojalitu. Ale nenávisť je toho všetkého súčasťou..."

,,Oh, tak ty si mi prišla vyjaviť nejaké svoje tajomstvá, alebo čo... Hovor k veci, mňa tá omáčka okolo nezaujíma..." zavrčala som a začínala som byť naozaj znechutená.

Žena si len prehodila čierne vlasy cez rameno a odfrkla si: ,,Tak ako chceš. Som Conlaedova polovičná sestra, Charis. A mám pre teba ponuku."

,,A budem mať vôbec záujem?" nadvihla som obočie a prekrížila si ruky na hrudi. Len tak si príde a chce uzatvárať dohody... niečo mi na tom smrdí...

Charis sa usmiala, pričom však jej pokus o sladký úsmev vyzeral skôr ako výraz zmije: ,,Pomôž mi zničiť Conlaeda. Dostaň ma na trón a ja ťa udržím nažive dosť dlho na to, aby si sa mohla vrátiť, odkiaľ si prišla. Pomôž mi zabiť falošného kráľa Tenebrisu."