V tieňoch súcitu

74. Kapitola

Dvaja takzvaní bohovia. Bratia. Stoja oproti sebe a nikto nemôže s istotou povedať, čo prinesú nasledujúce sekundy. Možno vôbec nič, len bežné súrodenecké výmeny názorov. Ale možno skončí toto miesto zrovnané so zemou.

Borra sa len uškŕňal a krútil hlavou: ,,Braček, čo keby si ich odtiaľto odniesol a prestal sa navážať do môjho syna?"

Ďalšia nie málo znepokojivá vec... Sauron je Borrov syn. Je synom boha zeme a bleskov. To z časti vysvetľuje, prečo je, ako povedal Horatio, jeden z najmocnejších férov. Vyrovná sa kráľovským... tak ako ja. Ale keď bude mať všetku Borrovu moc... nebude ešte mocnejší? Nebude skutočne schopný ponoriť Tenebris? A s ním nás všetkých...?

,,Nemôžem ti to dovoliť. Nedovolím ti, aby si pre lásku k synovi poslal všetko do hája..." zavrčal Nyx a Borra odpovedal podobným zvukom, avšak jeho vrčanie bolo na nerozpoznanie od hromov na oblohe.

Sauron sa po celý čas len samoľúbo vyškieral: ,,Ako povedal otec... stratil si veľa moci. Pochybujem, že by ste boli vy, takáto banda, schopní udržať nás dvoch a popritom sa vysporiadať aj s légiou na jednej aj druhej strane."

,,Nie si, kým si býval, Nyx," Borrov hlas znel odrazu opäť o niečo citlivejšie. Bola v ňom priam ľútosť. Stisol pery a pokrútil hlavou: ,,Vzdajte sa, prosím. Nemusí zbytočne tiecť ďalšia krv. A už vôbec nechcem, aby tiekla tá tvoja. Dedič-nededič, si môj brat. Bez ohľadu na to, kde tvoja moc poletí... stratil som jedného brata. Nechcem prísť o ďalšieho."

,,Na to si mal myslieť skôr, než si sa pustil do tohto... ani neviem, ako to správne nazvať, Borra," Nyx mal v hlase hnev, ale aj bolesť. Bolesť rovnakú, ako brat, ktorý pred ním stál. Boli spolu celú večnosť... a teraz tu stoja proti sebe a ani jeden zjavne nevie, čo si s tým počať.

Borra privrel oči a zaťal zuby, pričom sa nad našimi hlavami ozvalo ďalšie hlasné hrmenie: ,,Na toto nemáš, braček. A vieš to..."

Nyx sa na chvíľu odmlčal. Stál tam a díval sa bratovi do očí, keď potichu povedal: ,,Možno máš pravdu. Nie, určite máš pravdu... nemám na to. Už nie."

Potom otočil hlavu ku mne a Conlaedovi a skrz tiene k nám vyslal myšlienku: Pripravte sa.

A zmizol. S Conlaedom sme si vymenili nechápavé pohľady. Edan aj Rio vyzerali rovnako zmätene a len sa obzerali, akoby sa mal Nyx objaviť niekde inde na námestí. Vlci - akoby vedeli, čo bude nasledovať - len stáli, tvoriac okolo Saurona a Borru polkruh a ani sa nepohli. Aj ich tváre boli pokojné. A keď som sa ich pýtala, čo sa to deje, len sa slabo usmiali a namiesto nich odpovedala bezmenná: ,,Len čakaj, malý vlk. Čakaj."

Čakať... Ale na čo? Nepochybujem o tom, že odpoveď čoskoro dostanem.

Zapraskal vzduch a medzi mnou a Conlaedom sa opäť objavil Nyx: ,,Ja na to možno nemám... ale Nyx áno."

Borra nechápavo zvraštil obočie, ale to už mi Nyx zodvihol ruku a na zápästie namazal nechutnú hmotu. Než som sa vôbec stihla zamyslieť nad tým, čo to je, Conlaed sa ku mne načiahol a strhol kožené puto z môjho zápästia.

Čo sa stalo mi naozaj došlo, až keď sa mágia v mojich žilách začala vzdúvať, pretože sa uvoľňovalo to, čo bolo zadržiavané. Tak veľmi chcela ísť von... Tak veľmi chcela naplniť svet temnotou a zároveň mocnou žiarou hviezd, ktoré vo mne žili. Pozrela som mužom pred sebou do očí a pousmiala sa: ,,Toto bude zaujímavé."

Borra behal pohľadom medzi mnou a Nyxom, až napokon zastal na svojom bratovi: ,,Mrzí ma to."

,,Aj mňa," odvetil mu Nyx o niečo tvrdším hlasom a vytiahol svoj meč. Zbraň mu visela pri boku, keď boh noci a ohňa hľadel s ľútosťou do očí boha blesku a zeme: ,,Nechcem s tebou bojovať."