V tieňoch súcitu

2. Dodatok

,,Takže, podľa teba je v ríši snov?" zamračil sa Hanniel, keď sme sa ponáhľali chodbou. Keď som prikývol, zavrčal: ,,Keby to Conlaed vedel, nikdy by ju tam nepustil. Bude šťastie ak ju tam neuväznia len preto, aby ho potrestali..."

,,Budú vedieť, že mu na nej záleží?" zvraštil som obočie a spolu s ním zabočil do jedálne, kde nás čakalo jedlo. Keď tu Nora ani Conlaed neboli, sluhovia vynechávali kávu. Posadil som sa na svoje miesto a zamrmlal: ,,Prisahám, že ak sa vráti v poriadku, ochutnám ten čudne zapáchajúci nápoj pripomínajúci exkrementy..."

,,Vo svete snov sa dozvedia mnohé, pretože funguje na princípe jej spomienok. Mnohé sa im ukáže..." zamrmlal Hanniel a vidličkou sa hrabal v jedle, ale nič nezjedol. Zodvihol ku mne zrak a ustarostene pokrútil hlavou: ,,Takže, Charis ju nenávidí?"

,,Prišlo mi to tak... asi sa odmietla pridať do klubu ,,Neznášame Conlaeda", hoci ja by som s členstvom zase taký problém nemal. Než som prišiel, kričala... ťažko usúdiť, či kvôli nej, alebo Conlaedovi..." odpovedal som pomedzi sústa a snažil sa nemyslieť na to, že je to dievča vo svete, ktorý ovláda ten najhorší z najhorších. Ak bol niekto horší ako Conlaed, tak to bol kráľ snov. Vzdychol som si a pozrel na Hanniela: ,,Ako dlho môže trvať, kým sa vrátia?"

,,No... fakt je ten, že pri Jazere stratených snov sa čas zvláštne ohýba. Conlaed by tam mohol stáť päť minúta, ale pre nás to budú celé hodiny a pre Noru vo svete snov zrovna tak..." vysvetľoval a prinútil sa vložiť si do úst prvé sústo.

Bolo mi ho ľúto... jeho úlohou je chrániť kráľa a jemu blízke osoby. Okrem toho si Noru naozaj obľúbil... Musí ho žrať, že nemôže nič urobiť. A hoci som tú mladú nemal natoľko rád ako on, alebo nebodaj Conlaed, tiež ma to mrzelo. Možno preto, že som sa cítil previnilo. Aj keď nakoniec všetko dopadlo v podstate dobre, dostal som ju sem. Akurát teraz ju zabíja niečo iné, ako jeho veličenstvo. Tej sa Smrť naozaj zakráda za pätami, ale aj keď sa natiahne, nedokáže viac, ako jej prstom prejsť po chrbte. Nora si pravdepodobne ani neuvedomuje, koľko šťastia mala, že je ešte vždy nažive, pričom sprvu prežívala ako človek.

,,Nad čím premýšľaš?" vtrhol mi medzi myšlienky a so zvrašteným obočím ma pozoroval.

Len som pokrútil hlavou a odložil príbor: ,,Nad ničím podstatným. Už nie som hladný. Idem sa prejsť..."

,,Nechceš sa tam dúfam vrátiť... pochop, že je takmer nemožné, že by si ju tam opäť našiel..." zavolal za mnou a prinútil ma zastaviť.

Pootočil som k nemu hlavu, ale nezastavil. Než som odišiel, odo dverí som mu odpovedal: ,,Neboj sa. Nie som taký hlúpy, aby som šiel do sveta snov dobrovoľne a ešte aj s nejakým zámerom. Náš starý známy, ktorý sa tam v poslednej dobe zdržiava, by ma potrestal a radšej by som čelil tvojmu kráľovi, ako jemu..."

Rýchlym krokom som prešiel chodbami a zastavil sa vo svojej izbe. Kým boli preč, zamestnával som sa všeličím... a jednou z tých vecí bolo aj pátranie po tých, čo navštívili Conlaedovho mŕtveho brata. Nenašiel som veľa... ale dosť na to, aby sme sa aspoň o niečo posunuli. Už chápem, o čo im šlo. O obraz. Sprvu sa mi to nezdalo, keďže prehľadávali aj miesta, kde by sa bežný obraz nevmestil, ale potom som si spomenul, že korunný princ Faolán ovládal mágiu, ktorou by mohol obraz ukryť hoc aj do škatuľky na prsteň. Otázkou je, prečo im o ten obraz šlo a čo vôbec zobrazoval... Férka, ktorá mi dala tieto informácie, počula o obraze len okrajovo... ale z malých detailov, ktoré som si vzal z tvrdení iných bolo jasné, že práve o obraz sa jednalo. Keď sa Conlaed a Nora vrátia, určite vymyslia, čo ďalej. Ja som sa ocitol v slepej uličke. Napadlo mi, že by som sa mohol ísť pozrieť do knižnice, či nejde o nejakú starú relikviu, či magický predmet, o ktorom už táto zem počula, ale Conaledova hradná knižnica bola zamknutá takmer pre všetkých v hrade. A ani Hanniel ma nemôže dostať dnu, pretože aj keby odomkol dvere, kúzlo vládnuce vo vnútri by ma zabilo. A ako poznám Conlaeda, trvalo by to dlho a veľmi by to bolelo...

Pokrútil som hlavou a schmatol zo stola niekoľko papierov, ktoré tvorili moje poznámky. Nebol som hlúpy ani zábudlivý, ale nechcel som riskovať, že by mi niečo z toho, čo mi iní povedali, ušlo. Keď svoje objavy predostriem Conlaedovi a Nore, môžu na niečo prísť na základe vety, ktorú som ja pokladal za nepodstatnú. Teda... ak sa Nora vráti.

S papiermi v ruke som vykročil do tréningovej haly, kde som Noru cvičil. Hoci Hanniel sa nemýlil, že nie každého učí Wolfmorte a ja som vynikajúci učiteľ... ona to mala v krvi. Mala to v sebe. To dievča sa narodilo so svalmi a myslením bojovníka, hoci si to nikdy neprizná.

Pristúpil som k stene, o ktorej som vedel, že v nej je uvoľnený kameň. Nora do tej steny neustále vrážala a kopala, keď som ju chcel naučiť, ako sa rýchlo dostať k okraju vyššieho múru. Niekoľko krokov po stene a potom sa zachytiť okraja. Šlo jej to dobre... keby máme viac času, naučil by som ju toho omnoho viac. Ale pri týchto nárazoch, či už jej nôh, alebo zbraní, ktoré prerazili terče, sa jeden z kameňov uvoľnil a za ním bolo dosť priestoru na to, aby som tam papiere schoval. Nebudem riskovať, že sa niekam stratia. Tí ľudia sa odvážili do izby, kde sa aj mne skrúcal žalúdok. Bez problémov by sa vkradli do mojej izby. Do tejto miestnosti za posledného vyše mesiaca okrem mňa, Nory, Hanniela a Conaleda nevstúpil nikto. Takže sa dá predpokladať, že aj táto skrýša nie je nikomu známa a papiere v nej budú v bezpečí.

Spokojne som kameň zatlačil na miesto a zmizol skôr, ako si ktokoľvek niečo všimol.

XXX

Rátal som sekundy a začínal byť naozaj nervózny. Nikto nám nepovedal, ako dlho môže byť pod hladinou. Ako dlho môže vydržať? Neubehlo už priveľa času? Čo sa stane, keď skočím dole a skúsim ju vytiahnuť?

Stále otočený chrbtom som si kľakol a hlavu skryl do dlaní. Čo sa stane, keď sa nevynorí? Budem zase tým, čo sprvu nenávidela? Naučila sa mať ma rada. Aj keby sa viac nevynorila, bolo by odo mňa hrozné, keby som to zahodil. Vrátiť sa k tomu zúboženému kráľovi, ktorého našla, nechcem. To dievča ani nevie, koľko toho zvládlo. Pretože po celých vekoch... po prvýkrát sa mi zase zachcelo žiť pre niečo iné, ako pre ničenie všetkého a všetkých. Ani Hanniel vo mne nedokázal prebudiť to, čím som býval tak, ako to dokázala ona bez toho, aby si to uvedomila. Pretože mala pravdu... boli sme si veľmi podobní. A predsa sme boli v mnohom tak iní.

Nora, len sa vynor. Vyjdi von zdravá, nech sú veci ako predtým. Predtým, ako sa to znova pokazilo. Pretože sa to vždy pokazí. Všetko sa vždy pokazí. A podobným spôsobom hľadí na svet aj ona, takže aspoň viem, že nie som jediný, koho osud nenávidí. Hoci som si vždy myslel, že sa mi tak mstí za to, čo som už napáchal a odjakživa mi to bolo jedno... Ale keď vidím ju... A vidím, že jej osud robí to isté... Ako by len mohol? Nechce sa mi veriť, že by Nora niekedy urobila niekomu zle, hoci stále tvrdí, že za sebou čistý štít nemá. Aj tak ale neverím, že by to bolo natoľko hrozné, aby si zaslúžila to, čo už viem, že zažila. Nepovedala mi veľa... ale útržky stačili. A ľahké to nemala. Tak prečo ju smola stále prenasleduje a nedá jej pokoja? Ja si to zaslúžim, ale prečo ona?

Začul som žblnkanie a než som si to uvedomil, otočil som hlavu. V tej chvíli mi úplne vyfučalo, že bola nahá. Ale keď sa perleťou pokrytá osoba vynorila, mala na sebe hodvábne šaty, ktorých farbu som pre lesk stále nemohol určiť. Hmota mala podobný charakter ako voda, ale na rozdiel od tej, z jej tela veľmi rýchlo stiekla a zanechávala iba jemné trblietky. Ale keď som si uvedomil, že stavba tela osoby predo mnou je iná ako Norina, spozornel som. Vlasy boli jemne fialové, ako žiara blesku a každá jej črta bola viac férska ako kedykoľvek predtým. Ale keď zodvihla búrkovo-modré oči, vedel som, že je to ona. Vyzerá trochu inak, ale boli to jej oči. Zažmurkal som a vydýchol: ,,Nora?"

,,V podstate..." slabo sa usmiala a obzerala si samú seba. Nakoniec sa spokojne usmiala a pohladkala prameň dlhých vlasov, akoby ju jeho nová farba vôbec neprekvapovala a ona s ňou bola maximálne spokojná. Zodvihla ku mne oči a pokývala hlavou: ,,Ale... ak mám byť úprimná... bola by som radšej keby... No... vlastne sa volám Nyx."

Prepáčte tu dlhšiu odmlku... mala som toho trošku veľa.

Ďakujem za prečítanie a dúfam, že sa páčila. <3