V tieňoch súcitu

88. Kapitola

Vedela som, že ide za mnou. Hoci lietal na oblohe s ľahkosťou a jeho pohyby pripomínali vznešeného nebeského tvora... jeho kroky boli ťažké a ja som o ňom vedela skôr, ako ma mal on sám na očiach. Dobiehal ma pomaly, ale keď už stál za mnou, spomalila som a zladila naše kroky: ,,Kamže sa ženieš?"

,,To isté, sa ťa môžem pýtať ja," odvetil Arryn a pokrútil ramenami, pričom jeho krídla potichu zašuchotali.

Premerala som si ho a ľahostajne mykla plecom: ,,Musím si nájsť inšpiráciu."

,,Takže som počul dobre, že si za tie dva dni nič nenamaľovala?"

,,Takže je pravda, že ja som teraz na hrade hlavným predmetom klebiet?" napodobnila som jeho tón a nadvihla obočie, ale dovolila som si sa pousmiať. Nemyslím si, že by som podobne reagovala pred Kaiusom, alebo jeho ženou. Ale Arryn... z časti si myslím, že môj postoj odľahčoval aj fakt, že Conlaedova matka bola Kaiusovou sestrou, čo znamená... že to bol Conlaedov bratranec.

Arryn mi hneď neodpovedal. Nejaký čas sme kráčali v tichu, kým sa ma spýtal: ,,Naozaj veríš tomu, že Conlaed tie vraždy nenariadil?"

,,Ja to viem... Máme čiastočne zdieľané vedomie," zamrmlala som viac menej bez rozmyslu, čím som ale spôsobila, že Arryn prudko zastal.

Otočila som sa k nemu so zvrašteným obočím, ale než som sa ho niečo opýtala, predbehol ma: ,,Ty máš moc niekomu vliezť do hlavy?"

,,Nie... Hoci takú moc Conlaed čiastočne zdedil po otcovi. Ja len... Záleží na tom?" nechápavo som rozhodila rukami. Arryn sa tváril, akoby som sa pred ním práve zmenila na ťavu so žabacou hlavou. Nebola som si istá, ako mi napadol práve takýto zjav, ale nevenovala som tomu viac pozornosť, pretože Arryn sa zdal byť ešte šokovanejší, ako doteraz.

Chvíľu sme sa jeden na druhého pozerali, kým konečne prehovoril: ,,To... nie je možné."

,,Prosím?"

,,Pozri... To, že Conlaed zdedil časť mágie po otcovi, to je ešte celkom pochopiteľné, aj keď v Tenebrise je vec magického dedičstva pomerne zložitá. Treba však uznať pravdu tomu, že by klamal každý, kto by tvrdil, že sa súčasný kráľ nenarodil s výnimočne mocnou mágiou. Ale... obojstranný kontakt medzi vedomím... To je nemožné," krútil hlavou a krídla za jeho chrbtom sa roztiahli, akoby chcel vzlietnuť, ale ostával stáť predo mnou. Jeho pripútanosť k zemi ho očividne rozčuľovala... Mali tento pocit všetci okrídlení obyvatelia tohoto kráľovstva? A ak áno... Prečo Conlaed nelietal? Pre Arryna sa to zdalo byť tak prirodzené, že keby o krídla prišiel, zničilo by ho to. Ale Conlaed... ten sa držal pri zemi, hoci polovička z jeho bytia bola Arrynovi tak podobná.

Zahnala som tie myšlienky a rozhodla sa počkať na čas, kedy sa to budem môcť Conlaeda sama spýtať. Zhlboka som sa nadýchla a prekrížila si ruky na hrudi: ,,Z toho, čo som sa stihla naučiť... v tomto svete nie je nemožné skoro nič."

,,To sa mýliš. Nevidel som takéto spojenie... Hoci som o jednom počul... Ale to sa neráta, pretože to určite nie je tvoj a Conlaedov prípad."

,,V tom prípade sa budeš musieť zmieriť s tým, že aj nemožné sa v niektorých prípadoch stáva možným," odvetila som, otočila sa mu chrbtom a nezastavila sa, ani keď som za sebou opäť začula Arrynove kroky. Dobehol ma a rukou na pleci ma prinútil prestať kráčať. Vzdychla som si, neochotne sa otáčajúc k nemu: ,,Na otázku som ti odpovedala. Conlaed nemá s tými vraždami nič spoločné. A ak tomu neveríš..."

,,Nejde o mňa, ale o otca. Ani ja neviem, na základe čoho sa chce rozhodnúť..."

Prikývla som a so všetkou odhodlanosťou, ktorú som v sebe nazbierala, zodvihla bradu o niečo vyššie: ,,V tom prípade mu dám nezvratný dôkaz, že to nie je Conlaed, kto nepriamo útočí na Tonitrua."