V tieňoch súcitu

73. Kapitola

,,N-No-Nora..." zahabkal Sauron, ale stačilo, že sa k ilúzii otočil celým telom a vlci zavrčali tak zúrivo, že aj Edanom vedľa mňa trhlo. Usmiala som sa a štuchla ho lakťom. Zamračil sa, narovnal chrbát a tváril sa, že nevie, čo som mu tým chcela povedať. Pokrútila som hlavou a opäť sa spokojne pozrela na Saurona. O krok ustúpil, kým mu nedošlo, že sa tak priblížil k nám a preňho predovšetkým ku Conlaedovi. Opäť sa vrátil na predošlé miesto a zašomral niekoľko nadávok. Potom sa pozrel do očí kráľovi, po ktorého boku som stála: ,,Nemysli si, že ma tým prinútiš vrátiť sa do Ventum. Zašiel som príliš ďaleko na to, aby som sa vrátil. Miestna mágia mi zaručí dosť moci na to, aby som do tých úbohých ľudských špín vsunul duchov z iného sveta a potom... potom sa stanú mojou armádou a zvyšok mojimi otrokmi. Nejakých pošlem aj do Ventum, ako prejav vďaky. Ja budem jeden z férskych kráľov. A vtedy... vtedy ten tvoj ostrov zadupem pod more, kam patrí a..."

Zmĺkol a veľmi dobre vedel prečo. Moja ilúzia sa zachechtala a Sauron sa k nej prudko otočil, keď prehovorila: ,,Gratulujem. Od niekoľko stoviek rokov starého féra by som nečakala, že sa nechá tak rýchlo zlomiť, ale... ušetril si nám čas."

,,Áno, toho máš ty naozaj veľmi málo," zavrčal Sauron a hodil mojím smerom nôž, ktorý mal za opaskom. Nikto z nás si ho predtým nevšimol, čo bola hlúpa chyba, ale... čepeľ preletela vzduchom, skrz moje falošné ja. Sauron sa zastavil a prudko otočil hlavu k nám.

Conlaed sa s nadvihnutým obočím nenútene otočil k Nyxovi, ktorý medzi nami prebehol pohľadom a mykol plecami: ,,Čo? Mal som predstierať, že ju naozaj trafil? Čo by si robil? Začal behať do kruhu a kričal o pomoc ako dievča? K čomu to divadlo...? Už máme, čo sme chceli..."

,,Kde je Nora?" zavrčal Sauron tak odporným hlasom, že kedysi by som sa pred ním asi roztriasla. Hoci... vrčal na mňa aj v ten večer, keď som ušla. Keď som mu do tela vrazila nôž a odišla, než sa jeho rana uzdravila. A neroztriasla som sa. Dokázala som utiecť a to som bola ešte človek... hoc v skutočnosti som ním nikdy úplne nebola.

Nyx sa škodoradostne zasmial: ,,Nora... tá je preč. Už nie je..."

V podstate neklamal, ale Sauron tie slová pochopil úplne inak, čo bol Nyxov cieľ. Vyvalil oči a pokrútil hlavou. Nebol to prejav odmietania pravdy, skôr... sama som nevedela, čím to bolo. Sauron sa zachechtal a rozhodil rukami: ,,Tak predsa je po nej... Nech je jej zem ľahká. Škoda... Chcel som zistiť, čo to v nej bolo. A keby do nej vstúpil duch, iste by bola veľmi mocná. Ona sama mala takého... takého bojového ducha."

,,Áno, mala ho až do konca. Bolo zábavné sledovať, ako mizne. Ako sa vytráca. A vieš, na čo vtedy prišla... že si jej úplne ukradnutý. Prišla na to až vtedy a široko sa nad tým usmiala. Mal si na ňu podobný názor? Vieš, práve si sa dozvedel, že je naozaj preč a začal si sa smiať, takže... zaujíma ma to," Nyx ešte potreboval natiahnuť čas. Len o kúsok.

Sauron pokrútil hlavou: ,,Ale nie... ja som ju mal celkom rád. Teda, aby som sa vyjadril lepšie, nebola taká troska, ako som si pôvodne myslel. Je jej škoda, ale.... plakať za ňou nebudem, ak sa pýtaš na toto. A keď už sme sa tak pekne porozprávali... Kto si? Conlaed väčšinou za seba nenecháva rozprávať svojich vojačikov."

,,Nie som Conlaedov vojačik," uškrnul sa a pootočil ku mne hlavu. Keď sa opäť pozrel na Saurona, ticho sa zasmial: ,,Už si počul meno Nyx?"

Sauronovi sa na tvári objavila neistota: ,,O tom počul podľa mňa každý. Ale než budete pokračovať a strašiť ma, počuli ste vy o mene Borra?"

Teraz sme boli zaskočení my, čo Saurona očividne potešilo. Vlci nervózne zavrčali, keď otočil hlavu k východu. Slnko tam čoskoro vyjde, ale ešte je ďaleko. Potom zodvihol zrak k oblohe a nahlas sa zasmial. Z oblohy zaznelo hrmenie a ja som sa otočila k Nyxovi: ,,Čoho je Borra boh?"