V tieňoch súcitu

45. Kapitola

,,Kde si bola?" zvraštil obočie Conlaed, keď som ho spolu s Hannielom a prekvapivo aj s Priamosom našla v jednej zo spoločenských komnát. Vonku bola už tma, takže sviece horeli a bledé svetlo hviezdneho ohňa osvetľovalo celú miestnosť.

Zvalila som sa do kresla naproti pohovke, na ktorej sa rozvaľoval Conaled a mykla plecom: ,,Stihla som sa s niekým pohádať. Nechajme to tak... chcela som s vami riešiť niečo iné..."

,,Chceš rozoberať vážne témy aj napriek faktu, že zajtra možno umrieš?" nadhodil Priamos so sarkastickým podtónom, ale v očiach mal nepokoj. Nepáčilo sa mu to... Ale to ani jednému z nás.

Zhlboka som sa nadýchla a narovnala chrbát: ,,Je to dôležité a ak zajtra naozaj príde môj koniec, musím sa uistiť, že tu bude niekto, kto to zastaví..."

,,Vieš niečo, čo mi nie?" prehovoril tentokrát Hanniel a položil kryštálový pohár, ktorý doteraz držal v ruke, na stôl.

,,V podstate," priznala som a snažila sa nájsť vhodné slová pre začiatok. Keď som uznala, že v mojich slovách nebude chaos, začala som hovoriť. O všetkom. O dôvode, prečo ma sem prinútili prísť. Aj o tom, že Mysterio by mohol pomôcť... Iba Conlaed však vedel, o koho ide... Ostatní ani netušili, kto presne nám dal odpovede. Netušili, kto mi dal šancu, aby som si zachránila krk. V podstate ja sama neviem, kým Mysterio je... ale na rozdiel od ostatných viem, že existuje. To, že vie pravdu aj Horatio, som radšej nespomenula. Nechcela som ho do toho ťahať... možno má Conlaed rád mňa, ale s Horatiom sa zatiaľ nepohodli. A stačí mi pohľad, aký kráľ vrhá na Priamosa... akoby mal ohromnú chuť mu zakrútiť krkom, ale ešte mu môže byť Wolfmorte užitočný, takže sa toho radšej zdrží. A hoci by som mohla predpokladať, že Conaled Horatiovi neublíži kvôli mne, spoliehať sa na to nebudem.

Keď som zmĺkla, Conaledova tvár bola... vtipná. Akoby si práve uvedomil, že vypil otrávené víno, alebo v jeho prípade kávu... Hoci jed nie je nič smiešne, jeho výraz ma naozaj nútil sa hrýzť do jazyka aj líc, aby som sa neusmievala.

,,Takže chceš, aby sme sa pokúsili udržať bariéru, keby si tu ty už nebola..." zamumlal Hanniel, ktorého hlas Conlaeda vytrhol z akéhosi zamyslenia sa.

Kráľ prikývol a vzdychol si: ,,Tak fajn... Vzhľadom na dohodu, ktorú s dotyčným mám, to bude mať určité opatrenia, ale môžem ti odprisahať, že urobíme, čo sa bude dať..."

Obaja sa otočili k Priamosovi, ktorý sa snažil tváriť, že sa ho to netýka. Rozhodil rukami, ale prikývol: ,,Fajn. Nemám vo zvyku niekoho zachraňovať, ale..."

,,Ale nemáš na výber, ak nechceš skončiť v temnici..." zavrčal Conlaed a Priamos zodvihol ruky na svoju obranu. Neodvážil sa vysloviť otázku, ktorá visela vo vzduchu... Ja som si to dovoliť mohla.

,,Takže, aj keby ma to tam zabilo, necháš ho ísť?" nadvihla som obočie a Conlaed ku mne obrátil búrkové oči.

Chvíľu na mňa pozeral, akoby chcel odhadnúť, čo by som chcela počuť, ale to vedel tak či tak. Vzdychol si a mykol plecom: ,,Sľúbil som, že nad tým porozmýšľam. Ak budeš sekať dobrotu, môžeš žiť v pomerne dobrých podmienkach ešte nejaký čas, kým sa rozhodnem..."

Takže ak umriem, Priamos bude aj s náramkom prežívať tu na hrade, rovnako ako posledný mesiac. To je lepšie, než čo Priamos očakával... napovedal to už jeho prekvapený výraz.

Conlaed priznal, že vďaka mne spravil krok ku svojej lepšej verzii. K osobe, ktorou býval. K princovi... A teraz viem, že neklamal. Snaží sa... a tým dokázal, že som mala pred krátkym časom v žalári pravdu. A hoci by mi to nikto neveril, kráľ Conlaed nechcel byť tým, kým sa stal. Nechcel byť tým, čo z neho urobili. Zlomili ho... a po dlhých storočiach sa mu darí poskladať sa dokopy. Stačilo ho iba postrčiť... A keďže som si myslela, že tu tak či tak zomriem, nedávala som si pozor na jazyk. Postrčila som ho... A prinútila ho vyrozprávať sa a dať hnev von...

XXX

,,Mne sa to nepáči..." zamrmlal Conaled, keď sme už stáli hore na skale, ktorá zospodu pripomínala oštep. Bola len úzkym ostnatým stĺpom v strede pohoria. A na vrchu, medzi ihlicovitými skalami, sa ligotalo Jazero stratených snov. Jeho voda nebola ako v iných jazerách... bola ako tekutá perla. Namočila som do nej dlaň a perleťová hmota prekĺzla pomedzi moje prsty a vrátila sa do jazera, kam patrila.

Zhlboka som sa nadýchla a otočila hlavu ku Conlaedovi: ,,Len mi sľúb, že ak sa nevynorím... nebude z teba ten bezcitný hajzel, ktorým si bol, keď sme sa prvýkrát stretli."

,,Urazil by som sa..." zasmial sa, ale v tom smiechu boli skryté obavy. Sklopil zrak a mykol plecom: ,,Urazil by som sa, keby tvoje slová neznamenali, že vo mne toho hajzla už nevidíš."

Prinútila som sa uškrnúť a pokývala hlavou: ,,Otoč sa. Mysterio povedal, aby som odhodila všetko, čo mám."

Kráľ nedôverčivo nadvihol obočie, ale prikývol. Ako prvé som si vyzula čižmy. Potom som si zvliekla kabátec s odrezanými rukávmi, ale keď som ho položila na zem, niečo zacinkalo. Zamračila som sa, sklonila sa a z vrecka vytiahla modrého vlka. Zabudla som naňho. Bol tam, odkedy som ho v izbe kráľovho brata vytvorila z črepu. Stisla som pery a spomenula si, ako sa naň Conaled pozeral...

Zozadu som k nemu pristúpila a z boku natiahla ruku dopredu. Mierne ním myklo, ale keď videl moju bledú pokožku a v dlani malú sošku...

,,Za čo to je?" vedela som, že vraští obočie a pomaly si vzal vlka z mojej ruky.

Stisla som pery a sama pre seba pokývala hlavou: ,,Len tak."

Ale moje myšlienky dodali: Pre istotu.

Prudko sa ku mne otočil a pokrútil hlavou: ,,To nehovor. Ty tu neumrieš. Vlezieš tam, vynoríš sa zdravá a...a... jednoducho to bude tak ako doteraz. Budeme sa doťahovať, nadávať si, pokojne sa aj biť, ale iný na toho druhého nesiahne... Nenecháš ma tu."

,,Ale možno nebudem mať na výber..." zamrmlala som so smutným úsmevom. Kráľ predo mnou beznádejne krútil hlavou a ja som sa prinútila šepnúť: ,,Otoč sa. Prosím..."

Conlaed sa mi ešte chvíľu díval do očí, ale napokon sa otočil. S hlasným povzdychom som prešla späť k vode a zhodila zo seba zvyšok oblečenia. Pozrela som na trblietavú hladinu a pomaly vykročila. Voda, ak sa to tak dalo nazvať, bola prekvapivo príjemná a hladila pokožku ako letný vánok. Ako hodváb. Pri takých dotykoch by človek aj fér spokojne zaspal. Ale pod hladinou to také príjemné určite nebude.

Bola som po prsia vo vode, keď som hlavu ešte raz otočila ku Conaledovi. Stál ako skala, otočený chrbtom, každý sval napnutý. Bol strnulý, akoby sa premáhal nerozbehnúť a nevytiahnuť ma von. Smutne som sa usmiala a ešte k nemu vyslala myšlienku: Raz som ti povedala, že si netvor... Nie je to pravda.

S tým som sa vrhla vpred a ponorila sa pod hladinu. Niečo vo mne mi vravelo, aby som dýchala a skôr než som sa spamätala, poslúchla som. Perleť vošla cez nos do pľúc, ale nedusila ma. Keď som otvorila oči, chvíľu trvalo, kým sa prispôsobili a ja som aj cez belavú trblietavú hmotu videla ako cez tú najčistejšiu vodu. Čakala som. Určite to nebude len tak... nevynorím hlavu a nebude koniec.

Pocítila som prvú vlnu, o ktorej mi hovoril Mysterio. A potom ďalšiu a ďalšiu. Nevrážali do mňa, ale do mojej mysle. Cítila som ich každým nervom, každou bunkou v mozgu a snažila sa ostať pri zmysloch. Ale možno práve o tom bolo Jazero stratených snov... práve v tom bola jeho moc. Odniesť ma niekam inam. Niekam, kde mágia funguje inak a preto ma môže vyliečiť.

A pri ďalšej vlne sa moje oči jednoducho zatvorili. Myseľ prestala vnímať. Telo dýchať... a moje srdce sa zastavilo.

Ahoj ľudkovia, dúfam, že sa páčila.

Počujte, dostala som taký šiši nápad, na tie som ja macher, vážne... Viacero autorov tu na Wattpade robieva to, že spravia niečo ako interview s postavami... a mňa napadlo, že by som dačo také mohla spraviť možno aj ja... Príbeh je už dosť vyvinutý na to, aby sa dalo spýtať na všeličo... tak ak by ste o to mali záujem a máte na ktorúkoľvek z postáv nejaké otázky, tak ich môžte písať do komentárov, či už v tejto, alebo v ďalších kapitolách, kým by som dačo nedala dokopy...

Ak by bol o niečo také aspoň malý záujem, že by sa objavila čo i len jedna otázka, tak to nejak vymyslím a odpoviem na ňu, aj keby to malo byť iba Norinými myšlienkami v kapitole... Len aby ste vedeli, že nespravím to, že by som sa na to vykašlala...

Prajem vám pekný zvyšok dňa. ; ) <3