V tieňoch súcitu

3. Dodatok

Conlaeda by som v tejto chvíli najradšej kopol do zadku... ale je mi jasné, že keby tu naozaj bol, ani ja by som si na niečo také netrúfol. Ak by si niečo také mohol niekto dovoliť, tak je to akurát Nora. A ešte jedna žena, ktorej meno sa nevyslovuje. Akurát som si istý, že bohyňa smrti by sa pri jednom kopanci nezastavila. Hovoril som s ňou len párkrát a úplne mi to stačilo. Nie je zlá... ale nikto si nikdy neuvedomí včas, ako veľmi ju štve. A keď kalich jej trpezlivosti pretečie, nastane ničivá potopa.

Rio žije. Bývalý kráľ zeme, na ktorú teraz dohliadam, je živý a práve teraz spolu s ostatnými robí kto vie čo. Conlaed mi listom poslal vysvetlenie, čo sa jeho otca týka a aj mnoho ďalšieho, čo mi dlžil. Až potom som si uvedomil, ako veľmi mimo obraz som bol.

Okrem toho, že som dozeral na Tenebris, musel som sliediť a pátrať po zlodejoch záhadného obrazu. Nemal by som sa sťažovať, pretože určite riešim menšie problémy ako Conlaed s Norou, ale... byť na to sám tiež nie je najjednoduchšie. A keď vezmem do úvahy aj to, koľko nepriateľov si Conaled za tie roky urobil... veriť nemôžem nikomu.

Zistil som však jedno... obraz už v Tenebrise nie je. Asi pred dvoma dňami ho naložili na loď s neznámym cieľom, takže môže byť kdekoľvek. Nezasvätení vojaci a stopári, len slepo počúvajúci rozkazy, sa snažia vyzistiť o danej lodi čo najviac, ale pravdepodobne sa k ničomu nedopátrajú. Nemala vlajku žiadneho kráľovstva a jej posádka údajne tiež nebola najvychovanejšou bandou, čo sa tu kedy ocitla.

S povzdychom som si prezeral papiere, ktoré priniesli poslovia od stopárov. Nebolo v nich nič užitočné a každí písal v podstate to isté. Zanadával som a papiere zamkol do zásuvky. Neviem, čo s tým... a už vôbec neviem, ako mám postupovať, keď ani neviem, čo presne hľadám.

Udrel som päsťou do stola, keď na dvere zaklopal niekto ďalší. Dnu vošiel posol, do rúk mi vložil list a opäť zmizol. Sprvu som chcel list hodiť k ostatným, keď mi zrak padol na jeho písmo. Mal som dobrú pamäť... a presne si pamätám, komu tie ťahy patrili. Nasucho som prehltol a otvoril obálku.

Zdravím, Hanniel. Vidím, že máš opäť na starosť Conaledovu zem. Za chvíľu budeš kráľom viac ako on...

Nie, to bol vtip. Viem, čo ten bastard robí a viem, ako veľa to pre všetkých znamená. Ale teraz mi ide o niečo iné... Nepíšem ti, aby som sa v monológu hádala o to, aký je Conlaed kráľ.

Vieš, že hranice dnešného sveta pre mňa neznamenajú nič. Potulovala som sa po meste, keď som natrafila na tvojich stopárov. Chudáci, boli bezradní... Každopádne, viem, čo hľadáš. A nemusíš sa o to báť. Viem, kde to je a postarám sa o to, aby to tvoj kráľ dostal do rúk čo najskôr.

A ďalšia vec... povstalcov je v Tenebrise viac, ako by si predpokladal. Pravdepodobne nič veľké nechystajú, kým sa Conlaed nevráti, ale vedz, že jeho neprítomnosť vedia mnohostranne využiť. Jedna vec sa už možno stala... neviem, aký rýchly môj posol bol, takže neviem, či si tento list čítaš včas. Plánujú Conlaeda zvrhnúť a na to potrebujú niekoho iného kráľovskej krvi. Ak sa dostane von, budú problémy. Sám vieš, ako pomstychtivá dokáže byť... Ak je vonku, už nezmôžeš nič. Ak je vonku, nechaj to na mňa a na ostatných.

-L

Vybehol som z pracovne aj s listom v ruke. Ak mala nemenovaná pravdu... Tak to môže viesť naozaj k mnohým škodám. Hnal som sa hradom, ale aj tak sa zdalo, akoby som bežal príliš pomaly. Zbehol som schody a zastavil pri mrežiach. Pokrútil som hlavou a nadával tak nahlas, že sa môj hlas niesol celým žalárom.

Charis bola preč.