V tieňoch súcitu

57. Kapitola

,,No doprdele..." zamrmlal Priamos, pomaly sa dvíhajúc na nohy. Tlaková vlna ho hodila o strom a na čele sa mu črtala krvavá rana, ktorá však pomaly mizla. Ani neviem, či som mala nejakú ranu aj ja. Ak áno, zahojila sa skôr, ako som si ju uvedomila.

Keď som pozrela na Nyxa, stál na nohách na tom istom mieste, akoby ním tlaková vlna ani nehla.

Bola preč... úplne preč. A Sauron sa smial na zemi ako blázon. Conlaed stál vedľa mňa, pohľadom behajúc po okolí. S týmto nerátal ani jeden z nás... ale čo teraz?

,,Ja to vidím na vojnu," zamrmlal Sauron, keď sa prestal smiať. Postavil sa a s vyzývavým pohľadom si premeral Conlaeda: ,,Čo poviete, veličenstvo? V tomto asi nesklamete..."

Conlaed naňho zízal s nečitateľným výrazom. A Sauron iba čakal. Čakal, či sa stane Conlaed ďalšou prekážkou. Ak by Conlaed rozpútal vojnu, Sauronov výskum by musel počkať. On však len pokrútil hlavou: ,,Dnes nie."

Natiahol ku mne ruku a obaja sme zmizli. Nevnímala som, čo sa deje, ani zem pod nohami. Zopár sekúnd na to, čo sa mi pred očami sformoval svet, sa pri nás objavili aj Priamos a Nyx, ktorý podopieral stále omráčeného Ria.

,,V pohode?" spýtal sa ma ustarostený boh a ja som len prikývla.

Vedľa nás sa ozval treskot a keď som otočila hlavu, v stene pri Conlaedovi bola diera: ,,Doriti, nič nie je v pohode!"

Priamos otvoril ústa, aby niečo povedal, ale to sa otvorili dvere a dnu vbehol Hanniel s mečom v ruke. Až teraz som si uvedomila, že stojíme v strede tréningovej miestnosti. Boli sme späť v Tenebrise. Vzdychla som si a v hlave si premietla posledné minúty. Všetko sa pokašlalo... zase.

,,Rio!" zvolal Nyx, keď sa starý kráľ zrútil na zem. Hanniel sa na chvíľu zarazil, ale Conlaed mu dal pohľadom jasne najavo, že mu všetko vysvetlí neskôr. Kľakli sme si k Riovi, ktorému z uší tiekla krv a po tele sa vynárali podliatiny.

,,Čo s ním je?" zamračil sa Priamos, zbesilo behajúc pohľadom po tele, ktorému stále pribúdali modriny.

,,Musí to byť následok vysilenia a následnej vlny po tom, čo bariéra padla... Ale ak čakáte, že budem vedieť, čo robiť, tak... Ja nie som liečiteľ a nikdy som sa o tie veci nezaujímal..." hovoril Nyx, neustále kontrolujúc Riov tep, keby jeho srdce prestalo biť.

Stisla som pery a pozrela na Conlaeda: ,,Ja našťastie poznám veľmi dobrého liečiteľa."

Kráľ na mňa chvíľu len pozeral, ale napokon pokýval hlavou: ,,Takže chceš ísť späť do Aequor?"

,,Viem, že si na otca naštvaný, ale je to jediný spôsob, ako mu zachrániť život. Ani jeden z nás nevie, čo robiť. A obaja vieme, že pri Horatiovi ideme na istotu. Môžu sa tvoji liečitelia rovnať s jedným z najstarších férov na svete?" nadvihla som obočie, načo mi Conlaed nemohol nič povedať. Vedeli sme, že ak chceme Ria zachrániť, musíme vyraziť hneď. Nevieme, čo sa deje a už vôbec, čo robiť a každá sekunda bola proti nám.

Conlaed sa otočil k Hannielovi: ,,Nikomu nehovor, že je nažive. Musíme byť rýchli a len čo sa vrátim, všetko ti vysvetlím..."

,,Samozrejme. Postarám sa o tvoju zem a ty sa postaraj o našich ľudí," prikývol Hanniel s malým úsmevom na tvári.

,,To bolo milé," zatiahol Priamos afektovaným tónom.

Hanniel k nemu veľmi neochotne otočil hlavu: ,,Je ti jasné, že teba som tým nemyslel..."

,,Neboj sa, tiež ťa nemám rád," Priamosov úškľabok hovoril za všetko, rovnako ako Hannielov pohľad. Tí dvaja si viac povedať nepotrebovali. Hanniel ešte raz kývol na Conlaeda a ten k nám vystrel ruky.