V tieňoch súcitu

80. Kapitola

Len som sa dívala. Nič viac som nemohla urobiť. Ja s plameňmi a Conlaed s korunou na hlave. Napadla mi jedna vec... možnosť, ktorá by niečo aspoň čiastočne vysvetlila. Otočila som sa ku Conlaedovi a nasucho prehltla: ,,Prepáš, že sa tak pýtam... Ale ubližovali ti odjakživa? Alebo s tým začali až neskôr?"

Conlaed prekvapene zažmurkal a pokrútil hlavou: ,,To si nepamätám. Povedal by som, že odjakživa, ale..."

,,Vieš... kto by ťa namaľoval s korunou na hlave? Keď tvoj brat žil, pokladali ho za korunného princa, nie? Nikomu pravdepodobne nenapadlo, že by ťa jedného dňa korunovali..." zamračila som sa a prešla po plátne prstom.

Priamos si prekrížil ruky na hrudi a prestúpil z nohy na nohu: ,,Myslíš, že to namaľoval niekto, kto videl budúcnosť? Tak ako ty?"

,,Nepovedala by som, že vidím do budúcnosti... za mojimi obrazmi bolo skôr moje podvedomie. Ale to je teraz jedno... ako inak mohol niekto vedieť, ako budem vyzerať? Nebola som na svete, keď to namaľovali. A ani som sa nenarodila takto... namaľovali moje skutočné telo, aké mi bolo dané na tejto strane. Museli to nejak vedieť..." hovorila som a zároveň premýšľala. Ako dlho mal Conlaedov brat ten obraz? Ak ho mal dlhšie... Zodvihla som k nemu zrak a zaťala zuby: ,,Ja si myslím, že tvoj brat uvidel toto... a pochopil, že si sa narodil s krvou kráľov. Sama bezmenná ťa nazvala v zrode korunovaný. Pôvodne som to nechápala, ani som tomu nepripisovala význam... teraz už rozumiem. Máš krv kráľov. Už odmala si mal byť kráľov a keďže bol tvoj brat najstarší a veril, že raz bude kráľom on, hoci by možno nemal iskru, či čo to je..."

,,Chcel ho zlomiť. Alebo dohnať k tomu, aby sa sám zabil... Potom by na trón zasadol on," doplnil ma Priamos a Conlaed len civel do zeme.

Prižmúril oči a zahryzol si do pery: ,,Nenávidel ma, lebo mu nebolo súdené nosiť na hlave korunu... Celkom by ma zaujímalo, či ten obraz videla aj Charis."

,,Vzhľadom na to, že je srdcom toho povstania, čo u vás vypuklo... Povedal by som, že ona sama nariadila, aby ten obraz ukradli a poslali preč. Nebol lepší spôsob, ako ho vymazať, než ho strčiť do rúk ľuďom. Nerátala s tým, že veci vezme do rúk veď viete kto... Hoci mi nejde do hlavy, prečo ho Charis rovno nezničila," povedal Priamos, pozorne si prezerajúc obraz v mojich rukách. Keď sa naňho Conlaed nechápavo zamračil, pokračoval: ,,Ten obraz je dôkaz - hmotný dôkaz - že si sa narodil s krvou kráľov."

Tak ako ty...

S Conaledom sme si vymenili pohľady, ale nič sme nepovedali. Vedel to Priamos? Zatiaľ s ním o tom nikto nehovoril. Keď budeme preč, možno dostanem možnosť sa s ním porozprávať aj o tomto... Ak to nevie, zaslúži si pravdu. Na tom sme sa s Conaledom zhodli.

,,Charis vie, že ak sa to Tenebris dozvie... už ťa nebudú chcieť zvrhnúť. Možno sa takí nájdu, ale mnohí si zvolia kráľa, ktorý mal byť korunovaný, než chaos, ktorý by inak určite nastal. Minimálne ťa teraz budú ochotní počúvať... a uvidieť, že sa mnohé zmenilo," zamrmlala som a Conlaed sotva badateľne prikývol.

Pozrel mi do očí a smutne sa usmial: ,,Nájdem spôsob, ako opäť zoceliť môj rozbitý ľud. Zocelím náš domov."

Ten úsmev som mu opätovala: ,,Ja viem, že áno."

XXX

Priamos sa od nás odpojil hneď, ako sme vošli späť do hradu. Čo sa s pirátskou loďou stane bolo na Aillardovi. Bola to jeho zem... ani ja, ani Conlaed sme nemali právo sa do toho miešať. S jeho súhlasom sme si vzali obraz, ktorý bol teraz v mojej izbe, a opustili prístav. Nerozumela som, ako sa loď dostala k mólu s takou presnosťou, keďže bola celá posádka zviazaná v podpalubí. Conlaed však teóriu mal. Podľa jeho nevypovedaných slov, ktoré mi vplávali do mysle, mala Nyxova a Borrova sestra v rukách okrem iného aj vietor a more. Správne nasmerované vlny a prímorský tok vzduchu, vedení ich spoločnou bohyňou, doniesol loď až k týmto brehom.

Bohyňa mora a vetra. Bolesti. Strachu. A smrti.

A jej meno sa neoplatí vyslovovať.

Prešla som prstami po vlastnej koži a mračila sa. Predstavovala som si, ako sa pod jej dotykom mení. Ako bledne a chradne. Ako sa čím ďalej, tým viac podobám bezmennej. Conlaed si to tiež predstavil a jeho výraz bol zmesou hrôzy, bolesti a odporu. Vidieť ma jednou nohou v hrobe... Vzhľadom na to, že sme si dlho obaja mysleli, že ma tam vlastnoručne pošle, tak ho tá predstava trápila ešte viac... Zamračila som sa a otočila k nemu hlavu: ,,Myslíš, že budem žiť tak dlho, ako Nyx? Že zabudnem, ako naozaj vyzerá, keď umieram?"

Vedel, prečo sa pýtam. Pravdu som k jeho mysli vyslala už predtým. Na chvíľu sa vtedy zarazil, ale napokon len prikývol. Bral to s väčším pokojom ako ja. Mne sa vtedy skoro pretrhla hruď. Conlaed sa nezdal, že by bol na tom podobne. Ale musela som si pripomenúť, že to nie je on, kto sa má po Nyxovej smrti stať bohom. To slovo mi je cudzie. Desí ma v súvislosti so mnou.

Akú moc budem mať v rukách...? Priveľkú.

,,Ak to niekto zvládne, tak ty," prehovoril Conaled nahlas. Potom sa pousmial a odpovedal na moju predošlú otázku: ,,Neviem, ako dlho budeš žiť, ale... povedal by som, že veľmi dlho. Okrem toho... kto vie, ako to medzi tebou a smrťou skutočne je... Už si raz zomrela. A ja doteraz nerozumiem tomu, ako ťa Sauron dostal späť..."

Nad poslednou vetou som zvraštila obočie: ,,Liečitelia také veci dokážu, nie? Sauron hovoril, že..."

,,Neviem, čo ti povedal... Ale ešte som nevidel, aby liečitelia niekomu vrátili život. Najmä, keď ťa zoškrabovali z kameňov, ako si sama povedala. Svet by bol naruby, keby liečitelia dokázali zvrátiť už aj smrť. Už tak žijeme všetci veľmi dlho. Zaujímalo by ma, či má v tejto záležitosti prsty Borra..."

,,A čo jeho sestra? Nie je ona bohyňou smrti?" spýtala som sa a Conlaed na moment zastavil. Díval sa pred seba s pootvorenými ústami.

Keď sa pohol, otočil ku mne hlavu: ,,Ak je to ona, kto ťa priviedol späť... Ja neviem, Nyx. Ale ešte jedna vec by ma zaujímala. Horatio predsa vie, že oživiť mŕtveho nie je v silách žiadneho férskeho liečiteľa. Prečo ti nič nepovedal?"

,,Možno len nemá rád otázky, na ktoré nepozná odpoveď..." zamrmlala som, ale Conlaed aj tak krútil hlavou. Mal pravdu... niečo v tom bolo. Ale čo presne, to zistíme neskôr. Teraz sa musíme porozprávať s dvojčatami. Budú to musieť všetko vstrebať... Napokon sme sa zhodli na tom, že im najviac prospeje Horatiova starostlivosť. Predsa len si neviem predstaviť, kto by na nich v Tenebrise dával pozor. Conlaed a Nyx ťažko, Ria by som za najlepší exemplár otca neoznačila a Hanniel... ten má mnoho iných starostí a už predtým musel ustrážiť Priamosa. Nebudem mu na krk vešať tých dvoch. Vo chvíli keď sa otrasú, budú takmer takou nočnou morou, akou som schopná byť ja. Horatio im pri najhoršom dá do pitia nejaké uspávadlo, zamkne ich v komore a náhodou stratí kľúč.

Zastavili sme pred dverami, ku ktorým nás nasmeroval Aillard, keď sme sa na tých dvoch pýtali. Unavene som si vzdychla a odomkla kľúčom, ktorý nám dal v prístave. Hoci by som ho nepotrebovala... ale nie som si istá, či by som zámky bola schopná navrátiť do pôvodného stavu. Aillard by sa mi veľmi nepoďakoval, keby mu zničím nejaké dvere...

Otvorila som, ale zastala som hneď na prahu a zvraštila obočie. Dvere na balkón boli otvorené a zo zábradlia viseli pozväzované kusy plachty. S Conlaedom sme si vymenili pohľady, prešli miestnosťou a naklonili sa cez balkón. Vo vzduchu tam vysoko nad zemou viseli dve postavy. Pousmiala som sa a pokrútila hlavou: ,,Prepáčte!"

Obaja mladí muži prudko zodvihli hlavu a ja som pokračovala.

,,Je mi ľúto, že vás vyrušujem, ale tá posteľná bielizeň vám na to, aby ste sa dostali dole bez zlomenín, stačiť určite nebude. A pád z tejto výšky nie je nič pekné, o tom niečo viem..." uškrnula som sa a Horseovci sa neisto zamračili. Otrávene som si povzdychla a mávla rukou: ,,Vylezte hore. Hneď!"

,,Nechceš, aby som ich sem preniesol? Bolo by to rýchlejšie..." Conlaed nadvihol obočie, ale ja som mávla rukou.

Naklonila som hlavu a potmehúdsky sa usmiala: ,,Len ich nechaj. Zliezli dole, nech si to vylezú aj nazad."

Conlaed najprv prekvapene nadvihol obočie, ale potom sa nahlas rozosmial a ja tiež. A až ma prekvapilo, ako podobné si tie zvuky boli.

Dúfam, že sa páčila <3