V tieňoch súcitu

106. Kapitola

Nepíšem to prvýkrát, ale... jednak ma mrzí, že kapitola vychádza až teraz a tiež, že ju nevidím ako 100% prácu... ale pri momentálnych možnostiach písať sa budem musieť sama so sebou uskromniť a budem dúfať, že sa bude páčiť.

Tak vám prajem príjemné čítanie.♥️

Conlaed

Klamal by som, keby som tvrdil, že nezačínam cítiť únavu. Ale Sauron bol na tom podobne a s každým výpadom nám obom ubúdalo na sile aj rýchlosti. Zdalo sa, že napokon obaja klesneme od vyčerpania na kolená a budeme sa jeden na druhého dívať, kým jeden nenaberie silu na to, aby ešte naposledy zodvihol meč. Taký moment bol však ešte ďaleko, pretože sme obaja stáli pevne na nohách a podobné predstavy zapudili.

Už niekoľkokrát som sa ozval Nyx, ale neodpovedala. Jasne mi to signalizovalo, že niečo nie je v poriadku, ale nemohol som s tým robiť nič, len na ňu volať a dúfať, že my jej slová zaznejú v myšlienkach. Nebola mŕtva, to som vedel. Aspoň to málo som vedel. Ale akoby bola veľmi ďaleko. Niekde za hmlou, skrz ktorú som nevidel.

Odsotil som Saurona od seba a čakal na ďalší jeho útok, ale miesto toho prišli slová: ,,Divím sa, že máš ešte vôľu sa snažiť."

,,Po tom, čo si mi povedal? Nenechám svoju zem zotročiť tak ľahko."

Sauron sa zadychčaný pokúsil o smiech, ale podobalo sa to skôr na kašeľ: ,,Vieš, Conlaed... Kedysi som si myslel, že keby sa medzi nami nestali tie veci... myslím, keď si bol ešte decko... tak by sme si možno rozumeli a ťahali by sme dnes za rovnaký koniec povrazu. Ale za posledné mesiace som prišiel na jednu vec. Nezáleží na tom, kedy a kde by sme sa stretli, aj tak by som ťa nenávidel."

,,Bol by som sklamaný, keby nie," opäť som sa vrhol na Saurona a on môj útok zablokoval. Nasledovala krátka výmena úderov a obrany z oboch strán, keď sa vedľa nás mihlo čosi čierne a ja som v poslednej chvíli pozdvihol štíty. Odhodilo ma niekoľko metrov a pomedzi zaťaté zuby mi uniklo zakňučanie. Bolelo to viac, než by som čakal.

Zodvihol som zrak a vedľa Saurona uvidel ženskú postavu. Nepočul som, čo mu povedala, ale videl som, že keď ku mne chcel vykročiť, zastavila ho a potiahla preč. Zrejme som im za to nestál. Zmizli v diaľke, ktorá sa mi ale začala vlniť pred očami. Prevalil som sa na brucho a pokúsil za zodvihnúť, ale mojím telom začala prechádzať nepríjemná bolesť, ktorá omračovala moje svalstvo a zmysly. Akoby mi po tele prechádzalo stádo divých koní. Do kostí mi vystreľovala náhla bolesť, v hlave hučalo, obraz pred očami sa kalil a zvuky zneli, akoby som bol pod vodou. Tá čierna vec... nebola to temnota, akú mám v žilách. Mágia démonov mi prišla ako jediné rozumné vysvetlenie, hoci ani premýšľanie mi momentálne veľmi nešlo. Zo všetkých asociácií, ktoré sa mi prehnali hlavou, bola táto myšlienka jediná užitočná.

Ozval sa dunivý zvuk, ale nevedel som rozoznať ani len to, z ktorého smeru ku mne doliehal. Bol všade. Všade a zároveň nikde. Blízko a zároveň ďaleko. Napadlo mi, či sa mi aj ten zvuk len neprisnil.

Na chrbte som pocítil niečie ruky, ale neboli práve priateľské. Prudko ma otočili na chrbát, až som si udrel hlavu o podlahu. Osobu nad sebou som videl rozmazane, ale aj tak som v nej spoznal Sauronovho otca. Borra sa ma niečo s odhodlaním pýtal, ale nerozumel som mu. Snažil som sa mu to naznačiť, ale nepochopil a udrel mnou o podlahu, načo som zaťal zuby. Hneď za prvým nárazom nasledoval ďalší. Musím ho nejako oboznámiť s faktom, že do mojich uší nedorazilo úspešne ani jedno jeho slovo. To avšak nebolo také jednoduché, ako som si sám sprvu myslel. Sotva sa mi darilo zahnať bordel, ktorý sa mi zhromaždil v hlave, aby som si udržal tento zámer a len pasívne neležal a nečakal na ranu. Ale aj napriek tejto mojej ustavičnej snahe, ktorej som sa pevne držal, ma Borra očividne veľmi nevnímal, pretože údery o podlahu neustávali. Kto vie, či z mojich úst vôbec vychádzali zrozumiteľné slová. Pri ďalšom náraze o podlahu som začínal uvažovať, či mi pri najbližšom nepraskne lebka. Borra mi práve zovrel ramená, čo signalizovalo ďalší náraz, ale náhle ma pustil a ja som len dopadol na zem. Jeho silueta zmizla. Zrejme ho niekto vyrušil.