V tieňoch súcitu

22. Kapitola

,,Takže... odkiaľ prichádzaš, Nora?" široko sa usmial Aillard, vedúci nás po kamennom chodníka k pláži.

,,Dlhý príbeh. Inokedy," vyhŕkol Horatio, než som sa stihla čo i len nadýchnuť a Aillard neveriacky nadvihol obočie. Avšak, ďalej môj pôvod neriešil a ďalej rozprával Horatiovi, čo všetko sa stalo, odkedy sa nevideli. Kráľov bratranec Edan je na obchodnej ceste niekde pri východných hraniciach a vráti sa až o pár dní. Ak sa pre niečo nezdrží...

Z tej chvíle, čo som ho ešte počúvala, som pochopila, že Aequor skončil všetky obchody s kontinentom svetla a v najbližších dňoch bude most úplne uzavretý a prisťahovalci z Terramu vytvoria popri hranici útes, aby sa ďalej nedostali ani lode. Takže Sauron už na mňa nedočiahne nikde. Horatio kráľovi stručne vysvetlil našu situáciu a aj keď bude náš problém vyriešený, Aillard trvá na tom, aby sme sa zdržali a keď bude Horatio chcieť, kráľ mu kedykoľvek zariadi prechod späť. Horatio však nevyzeral, že má v blízkej dobe v pláne vrátiť sa. Sauron po ňom nepochybne pôjde a vo Ventum nie je bezpečno ani pre jedného z nás.

Taktiež padlo meno Valentine, ale nemala som poňatia o koho ide. Hovorili niečo o obchode s morskou soľou a sopečnou zemou, takže to bude isto súvisieť s Ignisom. Možno je Valentine práve kráľ zeme ohňa... Keď Horatio použil slová ,,jeho veličenstvo" , moja úvaha sa mi potvrdila.

,,Takže ste sa uzmierili a tú sopku ti odpustil?" zasmial sa Horatio a Aillard prikývol.

Rozhodil rukami a vzdychol si: ,,Áno, je na to citlivý, ale keď som mu vysvetlil, že mi začala rásť uprostred hosťovskej izby a ja nie som ohňovzdorný, pochopil to. Šialené je, že tej sopke usporiadal aj pohreb a ja som sa ho musel zúčastniť, aj keď na mňa po celý čas zazeral..."

,,Počkať? Pohreb?" prerušila som ich a Aillard sa slabo zasmial.

,,Áno, Valentine je čistý fanatik, čo sa tohto týka. Výborný vladár, dobrý chlap so zmyslom pre humor, ale keď príde na sopky, je ako dieťa, ktorému zobrali hračku. Valentine a jeho sopky... Beda tomu, čo bez dobrého dôvodu niektorú zahasí. Desať rokov! Desať rokov sa so mnou nerozprával. A po hádke v Terrame ďalších šesťdesiat. Už som si myslel, že na mňa zanevrie, ako na svojho brata!"

,,Takže bol naštvaný sedemdesiat rokov?"

,,Vskutku. Tvrdohlavý je ako mladé férky, ani tie naňho nemajú..." zasmial sa a pokrútil hlavou. Následne sa usmial a ukázal veľkou dlaňou na masu vody: ,,Hľa, moje more. A keď sa pozriete dosť pozorne, môžete v diaľke vidieť delfíny."

Chvíľu som sa so slabým úsmevom dívala na skákajúce vodné kone, ale potom som sa zamračila. Otočila som sa k Horatiovi a zhlboka sa nadýchla: ,,Čo urobíme potom?"

,,Čo myslíš?" Horatio zvraštil obočie a prestúpil z nohy na nohu.

Vzdychla som si a pokrútila hlavou: ,,Nemôžeme to ustať večne. Je nezodpovedné Aillarda takto vykorisťovať a...?"

,,Vykorisťovať? To je vtip? Som rád, že ste tu. Život medzi úradníkmi je neznesiteľný. Doháňa ma k tomu, že mi občas chýba vojna a to je poriadne zúfalá myšlienka..." prerušil ma kráľ a teraz  sme už stáli v trojuholníku. Chvíľu bolo ticho, keď Aillard pokračoval: ,,Pravda je tá, že ma unavuje sedieť na tróne a celé hodiny znudene počúvať tých pajácov. Zaspávam a už ma z toho bolí zadok. Nikdy som nebol politik. Než otec zomrel, bol som vojak, akurát s výchovou korunného princa. A o tých báloch a večierkoch ani nehovorím. Moji priatelia sú ďaleko a nemôžu prísť. Bolo by úžasné, keby ste tu zostali."

,,Tak veľmi stojíte o našu prítomnosť, veličenstvo?" uškrnula som sa a kráľ mi ten výraz opätoval.

Naklonil hlavu a oči sa mu zaleskli v žiare slnečných lúčov: ,,Veľmi o to stojím, Nora. A pripomínam, som Aillard."

XXX

,,Ten ananás, poprosím," povedala som a predavačka mi podala vybrané ovocie. Ja osobne ananás práve neobľubujem, ale poslal ma poň Horatio, aby z neho urobil... ani neviem čo. Jeho liečiteľskej hatlanine som neporozumela a pochybujem, že to niekedy bude inak. Podala som zavalitej férke peniaze a s ananásom v ruke sa vybrala späť k hradu.

Aillard nás ťahá so sebou všade kam môže a aj keď má Horatio väčšinou priveľa práce, lebo sa rozhodol pomáhať tunajším liečiteľom, ja mu chodím za chrbtom a dovolím si povedať, že viem o riadení tejto zeme viac, ako šľachta. Na tých poradách, zasadnutiach, audienciách a všetkom tomu podobnom sa dozviem viac, ako špehovia a agenti z iných zemí za celé mesiace. A Aillard mi rozpráva klebety o každom, kto sa objaví na kráľovskom dvore.

Zabočila som do úzkej uličky, ktorá bola skratkou k hlavnej ceste vedúcej do hradu.

,,Do našej spoločnosti si sa zaradila rýchlo... A s celkom dobrým postavením," ozvalo sa mi za chrbtom a ja som sa otočila.

,,Priamos," vydýchla som a neviem, či to bola úľava, že to nebol Sauron, alebo strach, že to bol práve on. Fér, ktorého slová som jednoducho nepochopila, nech povedal čokoľvek. Nikdy nebol konkrétny, minimálne ja som s tými informáciami, ktoré mám, nebola schopná nájsť skrytý význam jeho slov. Od ryby by som skôr pochopila, o čom točí... A možno som tá nechápavá len ja a aj tá ryba by Priamosa pochopila.

,,Zdravím ťa, Nora...tvor lovný a tiež nelovný," usmial sa a pristúpil o pár krokov bližšie.

Zasmiala som sa a prešla prstami po drsnom povrchu ananásu: ,,Budem sa tváriť, že tvoje reči o lovnom a nelovnom druhu chápem. Ale na rovinu... netuším, čo to znamená."

,,To je v poriadku. Keby si to pochopila, asi by si sa bála..."

Bojím sa aj bez toho... Bola som rada, že som to nevyslovila nahlas. Priamos nemusí vedieť, aký rešpekt vo mne vzbudzuje.

Otočila som sa mu chrbtom a vydala sa ďalej svojou cestou, keď som začula kroky. Kráčal za mnou a držal sa tesne za mojim chrbtom. Prudko som sa zvrtla a chcela naňho niečo vyšteknúť, ale miesto slov naňho letel kus steny. Len tesne sa mu uhol a zo zeme civel na miesto, kam balvan dopadol. Šokovane ku mne otočil hlavu, ja som však stále zízala na rozbitý kus skaly. Nasucho som prehltla a otočila hlavu ku stene. Akoby z nej niekto kameň zotrel - akoby bola z masla.

,,Čo... čo to...?" Priamos nemohol dohovoriť, pretože som sa rýchlo rozbehla preč a nezastavila som, až kým som sa neocitla za bránami hradu.