V tieňoch súcitu

105. Kapitola

Budem úprimná, nie som úplne spokojná a príde mi to celé také suché, nakoľko som musela veľa momentov vynechať, aby som to už urýchlila. Ale snáď sa bude páčiť... <3

Nyx

Na kopcoch vládlo ticho a rovnako tak na hradbách. Mlčky som prechádzala pohľadom po hmlou zahalených úbočiach a striasla sa vždy, keď som rozoznala postavy s prilbicami kadejakých tvarov. Akoby bol každý z nich určitým spôsobom démon.

Conlaed bol vedľa mňa a zatínal päste tak silno, že sa nechtami zaryl pod kožu a na kameň pri našich nohách kvapkala krv. Stáli sme tu len my dvaja. Hanniel zaujal svoje miesto medzi vojakmi, ako ich najvyšší generál. Pokiaľ ide o Lyulpha, vlk spoločne so svorkou prechádza podzemnými chodbami a pomáha s evakuáciou mesta. Myrrine a Priamos by tam mali byť tiež. Len dúfam, že bývalý korunný princ neurobí somarinu a odíde s obyvateľmi mesta tak, ako sme sa dohodli. V tom, kde je Luxiana, si nemohol byť nikto istý. Nositeľka smrti nám prisľúbila účasť a stratila sa. Odvtedy o nej nikto nevedel. Možno si šla pohovoriť s bratom, nech už je Borra kdekoľvek. Nikto ale nepochyboval o tom, že hoci nám v Calore pomohol, stále pomáha synovi a možno o to usilovnejšie. Ublížil by Luxiane, keby sa s ním pokúsila opäť vyjednávať? Mal by proti nositeľke smrti vôbec šancu?

,,Prečo to naťahujú?" zavrčala som nespokojne.

Conlaed sa pousmial: ,,Presne kvôli tomuto. Aby nás zneistili. A tiež kontrolujú terén, či pred nimi nie sú nejaké pasce.

,,Nastražil si niečo?"

,,Áno. Ale na to neprídu. A zbaví nás to akurát férskych bojovníkov, takže to najhoršie bude stále pred nami."

,,Čo keď sa Luxiana nevráti?"

,,Vráti sa. Keby nás chcela opustiť, nepredstierala by opak."

Prikývla som a už mlčala. Vietor bol chladný, ale pokojný. Šteklil ma na pokožke, ale nebol v ňom kúsok zloby. Akoby nepodliehal kráľovi, ktorý stojí za svojím vojskom a s úškľabkom nás sleduje, vedomý si svojej výhody. A vedľa neho stojí spokojný Sauron, ktorý sa nemôže dočkať momentu, kedy prejde bránami a vysmeje sa Conlaedovi. Som si istá, že to bude to posledné, čo urobí. Ak sa Sauron priblíži ku kráľovi vedľa mňa, pravdepodobne príde o jazyk a následne o hrtan.

,,Keď už sa nám blíži koniec," začala som a ignorovala Conlaedov zamračený výraz, ,,čo presne sa stalo medzi tebou a Sauronom, že sa tak neznášate?"

,,Sľúbil som ti vysvetlenie," skonštatoval. Svoju krvavú minulosť som mu rozpovedala v priebehu posledných dní. Teraz bola rada na ňom. Keď som prikývla, pokračoval: ,,Nebudem to naťahovať. Sauron bol priateľ môjho najstaršieho polovičného brata. Mnohé z nápadov, ako mi znepríjemniť život, prišli aj od neho. Jeho výmysly boli odjakživa tie zvrhlejšie a o to viac sa korunnému princovi páčili. Keď som zabil jeho milenky, Saurona poslal, aby to so mnou vybavil. Nedopadlo to dobre a v ten večer Sauron prišiel o... povedzme, veľmi obľúbenú časť svojho tela."

Vyvalila som naňho oči: ,,To si nespravil!"

,,Spravil. A po smrti Riovej rodiny som Saurona vykopol. Podľa toho, čo som počul, bol istý čas v podstate žobrákom... Ale dotiahol to celkom ďaleko, čo myslíš?"

,,Vieš byť fakt poriadna sviňa, keď sa snažíš," poznamenala som, ale vyvolala som len Conlaedov úškrn. Áno, keby Sauron nebol jednou z mojich najmenej obľúbených osín v zadku, bolo by mi ho aj ľúto. A necítila som sa kvôli svojmu nenávistnému postoju zle, keďže on nepochybne pociťoval to isté voči mne.

Chystal sa mi odpovedať, keď sa ozval roh. Obaja sme sa zamerali na kopce skryté v hmle a s plne sústredenými zmyslami čakali. Chlad mi behal po chrbte, ale nebola mi zima. Jediné, z čoho ma mrazilo, boli postavy smerujúce k našim bránam.