V tieňoch súcitu

72. Kapitola

Hľadaj, Malý vlk.

Hľadaj.

Dívala som sa bezmennej do očí ešte chvíľu po tom, čo dohovorila. Stále sa na mňa usmievala a ten úsmev ma nabádal, aby som sa ponorila do mora, ktoré vo mne bolo. Ale ako som sa doň mala ponoriť a neuviaznuť, keď bolo zo všetkých strán spútané. Veľmi rýchlo som oľutovala, že som Conlaeda predsa len nepoprosila, aby sa vrátil do Tenebrisu a priniesol sliz, čo by ma tých pút zbavil. Ešte na to bol čas, ale... niekde vo vnútri som cítila, že to tak nemá byť. Jadro toho, čím som bola kričalo, aby som to skúsila bez mágie, ktorá sa stále vzpierala, hoci jej to nebolo nič platné. Niečo sa malo stať inak... niečo som si mala uvedomiť. A keby je moja mágia voľná a ja ju použijem, nestalo by sa to. Nikdy som neverila na osud a podobné veci, ale teraz som zvláštnym spôsobom vedela, že mám ten hlas poslúchnuť.

A teraz je čas zistiť, kam zmizol ten bastard... Otočila som hlavu k plameňom, kde som ho naposledy videla a zamračila sa: ,,Kde je vlastne Sauron?"

,,Nyx ho plameňmi zatlačil späť do bludiska. Totiž... keď si cítila tú strelu a vyslala si posledné myšlienky..." vysvetlil Conlaed so smutným úsmevom na perách. Zažmurkala som a on pokračoval: ,,Myslel som si, že umrieš. Nebyť Nyxovho ohňa, bol by som mŕtvy ja. Sauron ma takmer..."

,,Keby som vedela, že sa kvôli tomu skoro necháš zabiť..." zavrčala som, ale vzápätí otočila hlavu k Nyxovi. ,,Ďakujem."

Boh Tenebrisu len mávol rukou a uškrnul sa: ,,To nič..."

Zaklonila som hlavu a zavrela oči. Som zámok a zároveň kľúč. Takže som problém aj riešenie. Ale čo ak je problémom niečo, čo už vo mne nie je... niečo, čo ešte stále istá osoba pokladá za skutočné. Sauron je v tom, že Nora je buď mŕtva, alebo zašitá niekde ďaleko od neho. Ak ho ešte vždy zaujíma ten pach, čo na mne cítil, keď ma väznila cudzia koža...

,,Vieš, kde presne v tom ohni Sauron je?" otočila som hlavu k Nyxovi a ten po krátkom zaváhaní prikývol. Stisla som pery a sledujúc tancujúce ohnivé jazyky im vysvetlila základ toho, čo chcem urobiť. Možno je to bláznovstvo... ale je to jediná vec, ktorá mi napadla, aby sme sa pohli zo začarovaného kruhu.

Nyx sa na mňa ešte zopárkrát neisto pozrel, ale napokon labyrint otvoril tak, aby sa dnu dostal len Sauron a ohnivé bludisko sa zmenilo na stenu rovnakú, ako tá za nami. Sauron sa sprvu zdal, akoby sa na nás chystal vrhnúť, kým mu nedošlo, že pred nami stojí sám. Že jeho muži sú za ohňom a nedostanú sa skrz bez toho, aby sa neuškvarili.

Conlaed predstúpil o dva kroky a zhlboka sa nadýchol: ,,Skúsime sa porozprávať, čo ty na to?"

,,Po tom, čo si urobil? A čo som urobil ja...?! Zabudni. Chceš moju smrť zrovna tak, ako ja tú tvoju," zavrčal Sauron a vlasy sa mu nalepili na spotené čelo. Mal ich dlhšie, než som si pamätala.

Conlaed pokýval hlavou, ale výrazom dával jasne najavo, ako nepríjemná mu je situácia, do ktorej som ho postavila: ,,Bojom sa nikam nepohneme. Nech tam máš akékoľvek množstvo mužov, nakoniec to aj tak skončí tým, že budeš musieť zavolať ďalších, lebo ich zabijeme. Je len naša dobrá vôľa, že ich tuto náš kamarát nespálil na popol..."

Všetci sme vedeli, že je to niečo iné, než dobrá vôľa, že Nyx využíva oheň ako zátarasu a nie spaľujúcu zbraň. Všetci až na Saurona, ktorý netušil, kto vedľa Conlaeda stojí. Ani Edanovi sme priamo nepovedali, kto Nyx naozaj je, ale... za ten čas, hoc bol krátky, by som povedala, že mu už niečo z pravdy došlo aj bez našej pomoci.

,,A možno vás moji vojaci rozdupú. Čísla neklamú, Conlaed," na Sauronovej tvári bola arogancia, ale aj neistota.

Conlaed ju videl tiež a s nemiznúcim úškrnom nadvihol jedno obočie: ,,Myslíš?"