V tieňoch súcitu

24. Kapitola

Sedela som za stolom a nervózne si žmolila prsty. Hrýzla som si do pery a moje srdce bilo ako šialené. Horatio na moje rameno položil ruku a keď som k nemu otočila hlavu, jemne sa usmial: ,,Vyriešime to neskôr. Teraz sa nestrachuj. Spozná to..."

Prikývla som a sklopila zrak. Zhlboka som sa nadýchla a prešla rukou po čiernej látke, ktorá tvorila môj odev. Našťastie ma nikto nenútil obliecť si šaty, takže som mala iba nohavice a tuniku. Nikto sa nepokúšal zo mňa robiť akúsi dvornú dámu, alebo niečo podobné, za čo som im bola naozaj vďačná.

Dvojkrídlové dvere sa otvorili a každý za veľkým stolom vstal. S Horatiom sme sedeli napravo od veľkého kresla za vrchstolom, v ktorom vždy sedával Aillard a okrem neho bola na druhej strane ešte jedna voľná stolička. Do sály vošiel usmievajúci sa kráľ a sotva krok za ním kráčal ďalší fér, ktorý mu bol veľmi podobný. Bol sotva badateľne nižší a čierne vlasy sa jemne dotýkali jeho ramien. Na rozdiel od Aillardovho zvyčajného zlatého plášťa, jeho bratranec zvolil hnedé kožené nohavice a bielu košeľu. Obaja sa postavili k svojim miestam a keď si Aillard sadol, všetci sme ho nasledovali. Aillard si veselo pošúchal ruky a zvolal: ,,Poďme hodovať! Môj bratranec, princ Edan, sa vrátil!"

Sálou sa ozval potlesk a ja som nasledovala príklad okolitých férov. Edan len sklopil zrak a uškrnul sa. Keď ho Aillard šťuchol do ramena, prekrútil očami, vstal a zakýval kráľovskému dvoru na pozdrav. Keď sa spokojne posadil, jeho zrak spočinul na mne a zamračil sa. Sedela som medzi Aillardom a Horatiom a v tej chvíli som naozaj túžila po tom byť neviditeľná.

,,Kto je to?" ozval sa bez toho, aby odo mňa odvrátil zrak.

Aillard sa už venoval svojmu kurčaťu, keď zamrmlal: ,,To je Nora."

,,A kde sa tu vzala?" prižmúril oči a prepaľoval ma pohľadom. Zvraštila som obočie a pohľadom sa ho spýtala, čo má za problém. Jeho výraz sa vôbec nezmenil.

,,Prišla so mnou..." odvetil opatrne Horatio a Edan sa k nemu otočil. Úprimne sa usmial, ale keď sa otočil späť, opäť mal na tvári chladný výraz.

,,A taktiež je to moja priateľka, Edan. Pomáha mi zvládať spoločnosť tých, ktorých neobľubujem a rozhodne sa mi nepáči spôsob, akým na ňu pozeráš," ozval sa Aillard bezstarostne, ale v jeho hlase som cítila hrozbu. Edan bol jeho bratranec, ale toto bolo dôkazom toho, že mu nie som ľahostajná, čo ma zahrialo pri srdci. Pomerne dlho som bola iba s Horatiom, čo bola od smrti starej Gallor prvá osoba v mojom živote, ktorej na mne záležalo. Bolo milé ubezpečiť sa, že mám viac ako jedného priateľa.

Edan na mňa ešte chvíľu nedôverčivo pozeral, ale nakoniec sa otočil a pokývol hlavou: ,,Odpusť, bratranec. Nechcel som uraziť teba, alebo tvojho... hosťa. Len som sa chcel ubezpečiť, že je bezpečné sedieť s touto ženou za jedným stolom. Vieme, ako to bolo naposledy..."

Aillard buchol pohárom a z neho vyšplechlo trochu vína. Výhražne pozrel na Edana a pokrútil hlavou: ,,Neviem, čo ťa tak rozladilo, doteraz mi prišlo byť všetko v poriadku, ale kroť sa. Ešte stále som tvoj kráľ."

Edan kývol hlavou a vstal od stola: ,,Tak ma teda ospravedlňte, veličenstvo. Musím si odpočinúť, moja cesta bola vyčerpávajúca."

Sálou sa ozvali kroky a buchnutie dverí. Nasucho som prehltla a zamrmlala: ,,Asi by som sa mu mala ospravedlniť."

,,A za čo?" spýtal sa Aillard, ktorý ešte chvíľu hľadel na dvere, ktorými odkráčal jeho bratranec. Napokon mykol plecom a navonok bezstarostne sa vrátil k jedlu: ,,Nič si mu neurobila. Ak sa niekto má ospravedlniť, je to on a postarám sa o to, aby to urobil."

,,Nenúť ho k niečomu, čo by naozaj nechcel..." ozval sa opatrne Horatio a obaja sme k nemu otočili hlavu. Mykol plesom a vzdychol si: ,,Ak ho k tomu budeš nútiť, môže to viesť iba k hlbšej zášti. Nech to spôsobilo čokoľvek, zatiaľ to nie je nič vážne a určite ho to prejde. Nechaj ho tak. On vychladne. Oproti nám dvom je to iba chlapec..."