V tieňoch súcitu

34. Kapitola

,,Aspoň to skús..." dobiedzal neustále Conlaed s čašou v ruke. Pokrútila som hlavou a napila sa z vlastnej. Do kávy som sa zamilovala asi rovnako ako kráľ, ktorý teraz nado mnou krútil hlavou. ,,S tebou nie je žiadna zábava. Učíš sa neuveriteľne rýchlo... vieš, ako dobrá by si mohla byť, keby si sa o trošku viac snažila? Za jeden večer sa mi podarilo ti vysvetliť, ako si okolo mysle vztýčiť hradbu a ty si z nej urobila nedobytnú pevnosť, vážne! A teraz..."

Dvere na jedálni sa prudko otvorili a dnu nabehla Charis s Hannielom za zadkom. Fér vyzeral ustarostene, ale nič nepovedal, keď sa kráľova sestra nado mňa naklonila a oči zabodla do tých mojich: ,,Ty... malá..."

,,Problém, sestrička?" nadvihol Conlaed obočie a pozorne nás sledoval. Ja som len mlčky Charis oplácala pohľad a pevne stískala opierky stoličky, aby som ju od seba neodsotila.

Charis napokon zlovestne zodvihla jeden kútik úst a vzpriamila sa: ,,Táto malá mrcha Hanniela okradla. Vzala z jeho skladu sliz baziliška..."

Conlaed mi o Hannielovi už čo-to povedal. Bojovník, jeden z najlepších, ale zároveň alchymista a z jeho rozprávania... Hanniel mi prišiel ako férska verzia starej Gallore.

Otočila som hlavu ku kráľovi, ktorý si znudene povzdychol a pokrútil hlavou: ,,Sestra, umučenie moje, po ten sliz som ju poslal ja."

,,Prečo?" zvraštil mierne obočie Hanniel a posadil sa na svoje miesto vedľa kráľa.

Conlaed ho spražil pohľadom a stisol pery do prísnej čiary: ,,To nie je tvoja vec, Hanniel..."

,,Veličenstvo ja... Mal som len na mysli, že ste si ho mohli pokojne vypýtať priamo odo mňa..." zamrmlal Hanniel a mierne sklonil hlavu.

Conlaed ho chvíľku pozoroval, potom si ticho povzdychol a napil sa z kávy: ,,Potreboval som ho akútne... Mal si priveľa práce, od ktorej som ťa nechcel odvolať. Nenapadlo mi, že moja sestra narobí okolo jednej fľaštičky slizu taký cirkus..."

,,Ja nerobím cirkus okolo... To je fuk," zavrčala Charis a odpochodovala z miestnosti. Conlaed sa nad tým nepozastavoval. Skôr som mala pocit, že je rád, že je jeho sestra preč. Napätie medzi nimi sa dalo krájať a jeho žarty boli len spôsob, ako to zakryť. Nečudo... zabil jej vlastne celú rodinu a keby mu neprisahala vernosť, do záhrobia by ich sama nasledovala.

,,Porozprávam sa s ňou?" spýtal sa Hanniel a pozrel sa na svojho kráľa, ktorý sa však mračil na čašu vo svojej ruke.

Pokrútil hlavou a nahlas si vzdychol: ,,Charis, ktorú som z nejakého sprostého dôvodu nechal žiť... to je moja starosť. Vyriešim to sám."

,,Našli sa nejaké stopy, ale než začnem zbytočne hovoriť... Prišiel si sám na to, kto stál za tým útokom?" pokračoval Hanniel a vložil si do úst niečo zo svojho taniera. Niečo, čo som pred svojím príchodom sem ešte nevidela a keďže mi nikoho slová neprezradili, čo je to zač... Skončila som pri nie originálnom označení ,,to".

Conlaed nezareagoval, len si odpil z kávy. Začínala som mať pocit, že by som sa mala dakam vytratiť, hoci ani jeden nič také ani slovkom nenaznačil. Ale stačil by z mojej strany jeden pohyb a Conlaed by ma pravdepodobne zastavil. Od toho, čo sa stalo, sa rozhodol mať ma pod dohľadom.

,,Pátral som. Podľa všetkého to bol niekto z hradu, presne ako si predpokladal..." hovoril Hanniel a sledoval kráľov výraz, či mu nedá najavo, že má mlčať. Ale Conlaed len pozorne počúval a ďalej hypnotizoval čašu s kávou. Keď Hanniel usúdil, že môže hovoriť ďalej, dodal: ,,Nanešťastie, nemám predstavu, kto by to mohol byť."

,,Ja áno," odvetil Conlaed a ja aj Hanniel sme prekvapene nadvihli obočie. Conlaed si ľahostajne odpil a preukázal nám tú česť, že pokračoval: ,,Nenávidí ma už celé roky. Bolo otázkou času, kedy sa pokúsi o niečo väčšie. Ani ma to veľmi neprekvapuje... Aj tak som si však nebol úplne istý, kým sem nevbehla s plánom urobiť pre ten sliz až príliš veľkú scénu."