V tieňoch súcitu

79. Kapitola

Dvere boli otvorené, keď sme sa vrátili do trónnej siene, kde sme našli väčšinu našich priateľov. Nebol tu akurát Priamos a Horatio, ktorý naňho stále dozeral. Edan už vyzeral byť úplne zdravý a zrovna tak Rio. Ale netvárili sa nadšene. Nieže by sa mali prečo... ale ich výrazy boli pochmúrnejšie než predtým.

Zastavila som sa na polceste k nim: ,,Čo sa stalo?"

,,Pozri sa sama," zamrmlal Edan a natiahol ku mne ruku s pergamenom.

Zvraštila som obočie, rýchlym krokom prekonala zvyšnú vzdialenosť a vzala zvitok do rúk. Prechádzala som očami po riadkoch a už pri prvom zaťala zuby: ,,Ten bastard."

,,O čo ide?" ozval sa Nyx a vytrhol mi zvitok z rúk.

Nenechala som ho ani začať čítať: ,,Ventum vyhlásil Aequor vojnu. Ako dôvod uvádza spolčovanie sa s nepriateľom."

,,Takže vojnu určite vyhlásili aj Tenebrisu. Hanniel nebude nadšený," zamrmlal Nyx a aj keď som mu v skratke povedala celý obsah toho prekliateho listu, behal očami po papieri.

Zaťala som zuby a obrátila zrak k oknám. Vo výhľade mi čiastočne bránili podporné stĺpy, ale aj tak som mohla pozorovať vlniace sa more. Bolo pomerne vzdialené, ale moje oči dovideli ďaleko. Pousmiala som sa nad prirovnaním, ktoré sa mi vynorilo v hlave... oči ako jastrab. Ani sama som nevedela, čo mi na tom prišlo také... ani nie vtipné, ani zvláštne, ale niečo medzi. Akoby som mala s tým tvorom niečo spoločné, ale ešte som sama nevedela čo. Keď som sa prinútila odtrhnúť zrak od vĺn, tancujúcich v pravidelnom rytme, otočila som sa k Aillardovi: ,,Je to moja vina. Mrzí ma to..."

,,Nie je to tvoja vina. Jediný, koho by sme mali viniť, je Sauron a Bayu. Akoby sa všetkým lepšie nežilo bez vojny..." zamračil sa Aillard a zrak upieral na podlahu.

V sále nastalo hlboké ticho a dopadalo mi na ramená. Bolo čím ďalej, tým ťažšie, udržať ich vystreté. Zhlboka som sa nadýchla, aby som sa ešte naposledy pokúsila upokojiť a otočila hlavu ku Conaledovi: ,,Ak má byť vojna... Kto v nej bude bojovať? Ostane Bayu len pri démonických posilách od Saurona?"

,,Pochybujem. Najskôr bude hľadať pomoc v Geliduse. A určite bude tlačiť aj na Neirina..." Conlaed si prstom prechádzal po brade a ja som mala odrazu pocit, že jeho líca sú ešte prepadnutejšie, než obvykle. Výrazné lícne kosti tomu nepomáhali... V istom momente mi pripomenul bezmennú, ktorá bola pravdepodobne s vlkmi.

,,Pridal by sa kráľ Calor na jeho stranu? Keď sme sa naposledy všetci stretli, prišlo mi, že chce byť s tebou za dobre..." nadhodil Aillard, ale hlavu k nemu neotočil.

Conlaed len mykol plecami: ,,Bez ohľadu na to, čo si Neirin o sebe myslí, nemôže zamaskovať to, že je zbabelec. Ak naňho Sauron a Bayu zatlačia... Sú k nemu bližšie. Je možné, že sa jeho armáda v boji predsa len pridá na ich stranu."

,,A čo zvyšok sveta? Terram, Ignis, Tonitrua...?" zamračila som sa a prstami si prehrabla vlasy, ktoré mi padali do očí. V slnečnom svetle sa občas zaleskli ako skutočné blesky.

,,Terram vydal polovicu svojej šľachty do Tonitrua. Bude impérium búrok nasledovať do každého boja. Kráľovná Metalum je prvotriedne nepredvídateľná a asi nikto nevie, ako sa k vojne postaví a či sa vôbec rozhodne ísť s niekým do boja. A Ignis...," Edan nestihol dopovedať, pretože sa otvorili dvere.

,,Vravel som ti, aby si ešte ležal!" začula som kričať Horatia a keď som otočila hlavu, stretla som dva ohnivé kruhy. Zarazila som sa a v hlave si premietla všetky momenty, kedy som sa mu pozrela do očí. Vždy boli červené ako krv. Ale teraz? Ako planúci oheň.

Conlaed si Priamosa premeral a zamrmlal: ,,Mal by si počúvať svojho ošetrujúceho..."

,,Dovolil si, aby mi to dali dole..." bolo jediné, čo Priamos odpovedal, keď sa zastavil päť krokov od nás. Jeho hlas znel inak než obvykle. Bol... hlbší a vážnejší. A plný údivu.