V tieňoch súcitu

25. Kapitola

,,Ak tomu správne rozumiem... Conlaed má zajtra audienciu u Aillarda a on s tým nemôže nič robiť bez toho, aby neohrozil pokoj vo svojej zemi... A my tam musíme byť," Horatio sa absurdne zasmial a hodil ďalší kus mäsa Eldwynovi. Basil cvakol zubami a Horatio mu hneď hodil následujúce mäso. Jeho očné zuby by ani jeden z nás nechcel mať v ruke, hoci sama neverím, že by Basil niekedy jedného z nás pohrýzol.

Po tom, čo sme prišli, sme si nemohli dovoliť náš vlčí sprievod ťahať do hradu. Ale keď sme sa o nich zmienili Aillardovi, veľmi rýchlo vymyslel miesto, kde ich ,,ubytovať". Takže teraz prebývajú v jaskyni za hradom, kde sa pláž stretáva s malým lesíkom, kde si môžu niečo uloviť. Ale aj napriek tomu, keď sem zavítame, občas prinesieme aj nejaké mäso, šunku, či niečo podobné.

Mykla som plecami a pokrútila hlavou: ,,Aillard si bude všetkým istejší, keď nás bude mať na očiach a hoci nie je ideálne ani to, že sa dostaneme kráľovi Tenebrisu do rany, aspoň sa bude môcť na jeho prítomnosť absolútne sústrediť. A v prípade potreby sa o seba vieme obaja postarať, nehovoriac o strážach, ktoré budú po celý čas pripravené na útok. Snažila som sa nájsť spôsob, ako sa tomu vyhnúť bez konfliktu, ale na nič som neprišla. Ak nejaká možnosť je, asi ju nenájdeme..."

,,Aspoň nie včas," doplnil ma Horatio a odhodil posledné mäso, ktoré sa nám do noše vošlo. Stisla som pery a vzdychla si. Conlaed sem neprichádza len tak. A ja sa začínam báť dôvodu.

,,Čo by tu mohol chcieť? To, že neprichádza na pokec, je asi jasné..." našpúlila som pery a prekrížila si ruky na hrudi. Stále som krútila hlavou a strach ma napĺňal čím ďalej tým viac: ,,Je šanca, že spolupracuje s kontinentom svetla a so Sauronom?"

,,O tom pochybujem. Priam sa opovážim označiť to za nemožné," Horatio si prešiel prstami po koreni nosa a povzdychol si. Oprel sa o stenu jaskyne a prechádzal špičkou čižmy po piesku zmiešanom s hlinou: ,,Je kráľom noci... Všetci sa od Conlaeda a akéhokoľvek kontaktu s ním držia čo najďalej a o kráľovstvách na kontinente svetla to platí o to viac. Ten chlap temnotu stelesňuje a k tomu aj to najväčšie utrpenie. S ním by nikto obchody neuzatváral. Keď pre nič iné, tak pre to, že je o ňom verejne známe, že rád podvádza a klame. A oháňa sa pri tom štrbinami v zmluvách, na ktoré môže prísť hádam len on... Tie absurdnosti, čo niekedy vytiahne... keby nešlo o tak vážne veci, dovolil by som si sa na tom aj smiať..."

,,Mal si niekedy s ním dočinenia?" prižmúrila som oči a zvraštila obočie.

Horatio sa zasmial a pokrútil hlavou: ,,Kiežby som mohol povedať, že nie. Ale pravda je tá, že som v Tenebrise bol, ale ešte keď Conlaed nebol kráľom. A keď som sa s novým vladárom stretol... nebolo to milé stretnutie. Ak mám byť úprimný, zašíval som po ňom jedného zo Sauronových chlapov... A aj..."

,,Ale veď si hovoril, že kontinent svetla sa od neho drží najďalej ako sa dá..." prestúpila som z nohy na nohu a keď som na svojom ramene pocítila šteklenie nožičiek hmyzu, rýchlo som ho rozpleštila dlaňou.

Horatio sa na mne pobavene zasmial, ale na moju poznámku odpovedal: ,,Po tejto skúsenosti sa im nečuduj. Conlaed bol vtedy už nejaký čas na tróne a Sauronov kráľ, nech už bol vtedy verný komukoľvek, sa pokúšal o spojenectvo. Ako to dopadlo som ti už viac-menej povedal... Odvtedy sa toho radšej všetci zdržiavajú. Hoci brutálny výsledok mohol byť spôsobený aj naštrbeným vzťahom medzi Conlaedom a samotným Sauronom - tí dvaja sa už poznali, hoci neviem odkiaľ a poriadne po sebe vrčali, než došlo k bitke."

Zamračila som sa a zahryzla si do pery: ,,Už chápem Aillardov prístup. Kto Conlaeda nejako vyprovokuje, alebo mu je proti srsti..."

,,Tak za to platí," doplnil ma Horatio a prehodil si ramienko noše cez rameno. Kývol hlavou a spoločne sme vyšli z jaskyne. Vlci sa vydali s nami, tak ako vždy, aby nás odprevadili až ku vstupu do kráľovských záhrad. Keď sa v diaľke črtali stráže, Horatio ma ešte zastavil: ,,Snaž sa zajtra nevynikať. Ak Conlaed vycíti, že je na tebe ničo vzácne, môže sa rozhodnúť... no... ktovie, čo ho napadne..."