Vyvolená

2.kapitola

Keď som dorazila do triedy, hneď som uvidela Laru, ako ku mne beží.„Ahoj," pozdravila som ju.

„Čau,neuveríš, čo nám práve povedala Morrisonka."

Pani Morrisonová bola naša triedna učiteľka, ktorá nás učila literatúru a fyziku, čiže z polovice moje obľúbené predmety.

„Prídu k nám noví spolužiaci. Jedna baba a jeden chlapec," pokračovala nadšene Lara.

„Mm...fajn,"zareagovala som a sadla si do našej lavice, ktorá sa nachádzala pri okne.

„To je všetko čo mi povieš ?" dožadovala sa lepšej odpovede Lara.

„Hádam nebudú namyslení ako niektorí z našej triedy. Stačí ?"spýtala som sa a opakovala si nové učivo z literatúry.

„No,ako vidím, dnes ti asi Adrián znovu zobral mobil že ?" zaskočila ma otázkou.

„Ako to vieš ?" udivene som na ňu zazerala.

„Poslal mi SMS-ku, že sa so mnou rozchádzaš," zasmiala sa.

„Nech si ma neželá, keď' prídem domov!" začervenala som sa.

„A ako sa má Rob ?" spýtala sa celá zamilovaná.

Nieje tajomstvom že moja najlepšia kamarátka je zamilovaná do môjho brata.

„Má sa dobre a nespomínam si, že by sa o teba nejako zvlášť zaoberal," podpichla som ju.

Ani nestihla odpovedať a zazvonilo. Sadli sme si a pani Morrisonová kývla k dverám. Do triedy vošlo dievča s dlhými blond vlasmi a predstavilo sa ako Diana Philbergová. Za ňou vstúpil asi stoosemdesiat centimetrov vysoký chlapec s čiernymi vlasmi a bledomodrými očami, ktoré sa na mne zastavili na dlhšie, ako bolo nutné. Predstavil sa ako Caspar Justics. Mal oblečené čierne rifle aj s čiernou košeľou a teniskami značky Lee Cooper. Pôsobil na mňa dosť tajomne. Keby som sa vedľa neho postavila bola by som mu asi po plecia. Rozmýšľala som, či cvičí, pretože to vyzeralo na viac ako dva roky strávené niekde v posilke. Pani Morrisonová ich posadila do lavice, ktorá bola úplne vpredu. Sedel neďaleko mňa a cez plece si ma premeriaval.

Cítila som nevoľnosť, a tak som sa ospravedlnila z hodiny. Išla som ku školskej doktorke pani Cheesovej. Vyšetrila ma a povedala mi, že to môže byť zo stresu. Vrátila som sa na tretiu hodinu, na hodinu angličtiny. Je koniec januára a pán Stallberg nás rád presádza každú chvíľu, takže aj teraz s tým vyrukoval. Modlila som

sa,aby ma nedal sedieť s niekým, kto ma nemá rád. Na moje prekvapenie ma posadil vedľa nového dievčaťa, teda k Diane, ak si dobre pamätám jej meno.

„Ahoj,"snažila som sa byť milá.

„Čau,odvrkla povýšenecky, „nemysli si, že budeme kamošky, vyzeráš dosť úboho. A navyše, ja mám iné záležitosti, ako sa ešte starať aj o teba."

„Tak o mňa sa starať nikto nemusí jasné ? Chcela som byť len milá,ale neboj sa, nemienim s tebou ďalej strácať čas!" podráždene som zareagovala a videla Diane na tvári prekvapenie. Asi si myslela,že nemám dosť guráže nato, aby som jej protirečila.

„Začínaš sa mi páčiť. A možno sa mi s tvojou drzosťou budeš ešte hodiť."

oznámila mi so štipkou hrdosti.

„Tak aby si vedela, mňa nebude nikto využívať a nepotrebujem, aby ma chválil niekto ako si ty!"

„Ticho tam!" napomenul nás pán Stallberg.

„Prepáčte,"ospravedlnili sme sa s Dianou naraz.

Pozrela som sa po Lare, a neverila som vlastným očiam. Sedela s Casparom a obdivovala jeho čierne vlasy, padajúce do tváre, ale zároveň držali akúsi vlnu z vlasov. On si ich každú chvíľu prehrabával rukou, aby cez ne aspoň niečo videl. Lara ma zbadala, že sa na nich pozerám a zakývala mi. Skoro som sa prepadla od hanby, keď sa na mňa Caspar pozrel. Myslím, že ho prestávali baviť reči,ktoré mu nahovárala Lara, a preto si zapchal uši a ľahol si na lavicu. Na moje prekvapenie si ho pán Stallberg ani nevšimol. Bolo mi divné, že ho nenapomenul, pretože v tom sa Stallberg vyžíval.Potom som obrátila pozornosť na učiteľa a začala som si písaťpoznámky, no Diana sa radšej zaujímala o svoje dokonalé nechty.

„Tobude zase otrava," povzdychla som si popod nos, aby ma náhodounezačula.