Vyvolená

60.kapitola

Chloe som sa nebála povedať všetko. A to doslova. Otvárala ústa pri zmienke, že Caspar bol ten, ktorý ma pripravil o panenstvo, nadávala na Amandinu adresu za to, že je taká sebecká, a neverila mojim slovám o priateľskom a milujúcom Casparovi.

„No neviem naisto,či ma vôbec niekedy ľúbil. Keď som mu dala na výber, vybral si Amandu. A to bola posledná kvapka. Skončila som to, preto som aj tu. Aby sa mi podarilo zabudnúť naňho, aby som ti o tomto všetkom mohla povedať, aby si mi poradila, čo mám robiť." dokončila som rozprávanie, oči ma začínali páliť, ale pokrok bol, že som o Casparovi a tom, čo mi urobil, dokázala hovoriť bez plaču. Chloe prikyvovala na znak súhlasu, že mi pomôže a poradí.

„Je mi ťa tak ľúto, Hope. Koľko si si toho musela vytrpieť, a pritom to celé tajiť, aby to nikto nezistil. Ja by som to isto nedokázala."objala ma súcitne. Nechcem, aby zo mňa robili chudinku. Chcem len pochopenie a radu, ako ďalej s načatým nešťastím.

„Už to nezmeníš."oprela som si bradu o jej plece.

„Aj tak mi je to ľúto," odtiahla sa, chytila ma za ruky a pozrela sa mi do očí.Mala ich lesklé, ako zo skla, keď znova prehovorila, „A ten magor, nech sa mi ani neukazuje na oči ! Ako to mohol znova spraviť?! On sa nezmení... Nie, on je blázon, on je stratený prípad.Myslí si, že všetko môže zničiť, aj život obyčajného nevinného dievčaťa ! Zasratý pes !" kričala a rozhadzovala rukami. Nakoniec si nimi zahrabla do vlasov a tuho rozmýšľala. Čo myslela tým, keď povedala, že Caspar to urobil znova ?Urobil niekomu to isté, čo urobil mne ? Pripravil nejaké dievča o nevinnosť a potom ju dohnal k tomu, aby to s ním skončila, pretože jej nedal na výber a zlomil jej tým srdce ? Ale to nesedí. Casparmi vravel, že nebol ešte s pannou, že ja som bola jeho prvá, ktorá to ešte nerobila. Caspar vravel...

„Chloe, pozri. Viem, že teraz si naňho asi poriadne naštvaná, ale nechaj to tak,áno ? Povedz mi radšej, čo by si robila ty. Keby si sa ocitla na mojom mieste." snažila som sa ju upokojiť. Vrhla na mňa nechápavý pohľad, akoby vravela „Nevidíš v akom som stave ?Nechaj ma na pokoji !" a potom sa mi obrátila chrbtom. Niečo mi tu nesedelo.

„Ja si to nemusím predstavovať." vyslovila tvrdým hlasom. Ja si to nemusím predstavovať...Ja si to nemusím predstavovať...Ja si to nemusím predstavovať... Tie slová sa mi stále opakovali, pretože som ich nechcela prijať.

„Čože ?"naklonila som hlavu na bok a postavila som sa pred ňu. Tvár si zakrývala rukami a snažila sa pozbierať zo spomienok, ktoré ju dostihli. Tie, ktoré sa bezpochyby spájali aj s Casparovou minulosťou.

„Nemala som to hovoriť. Bol to omyl, prepáč." ponáhľala sa von z izby.Chytila som ju za rameno.

„Počkaj, Chloe. Ja...som rada, že si to spomenula." priznala som. Mala som strach z toho, čo ju tak dokázalo rozhodiť, no chcela som to vedieť.Musela som sa to dozvedieť. Ak sa to spájalo s Casparom, tým lepšie. On by mi to sám určite nepovedal.

„Prečo to chceš tak veľmi vedieť ? Nestačia ti tvoje vlastné starosti ? Aj tak ich máš dosť. Nemám za potrebu, pridávať ti ďalšie."dohovárala mi.

„Práve preto to chcem vedieť. Už ma nemôže nič prekvapiť, ba ani zraniť. Som tak vyčerpaná, že nestíham sledovať, čo sa okolo mňa deje.Stále som zavretá vo svojich myšlienkach, či som doma, vonku,alebo hocikde inde. Na nič iné nemyslím, len na to, že mi zomrela mama a na Caspara. Ľúbim ho. Viem, že to tak je, aj keď som teraz naňho nahnevaná, a prakticky sa s ním nerozprávam, ale v hĺbke duše ho stále milujem. Aj za bolesť, ktorú mi spôsobuje."pustila som jej rameno a sadla si na okraj postele. Zamyslela som sa nad slovami, ktoré mi vyšli z úst bez rozmýšľania, ale to nebolo potrebné, pretože to hovorilo moje srdce. To, čo som pred chvíľou povedala som myslela smrteľne vážne. Chloe sa nepohla z miesta, bola omráčená mojím náhlim výlevom citov. Napokon si vzdychla a podišla ku mne. Kľakla si predo mňa a chytila ma za ruky.