91.kapitola

191 14 0
                                    

Prebrala som sa na chlad. Triasla som sa od zimy. Bolo mi nevoľno a okolo mňa bola tma a prázdne veľké krabice. Ležala som na tvrdej studenej zemi. Nik iný tu nebol. Chcela som sa zdvihnúť poobzerať sa okolo, ale v hlave mi rezonovala obrovská bolesť, akoby v nej mám nožík a ten sa snaží dostať von cez moju lebku tým, že do nej naráža ostrým koncom. Snažila som sa zhlboka dýchať, no môj dych bol plytký a rýchly. Rýchlo, napriek bolesti na celom tele, som sa posadilo. Všetko sa so mnou začalo točiť a tak som si chytila hlavu a strčila som si ju medzi kolená. To bola chyba. V tejto polohe sa mi stiahol žalúdok a mňa naplo na vracanie. Keď zo mňa vyšli všetky jedlá z posledného týždňa, vedela som sa postaviť na vlastné nohy. Boli slabé a triasli sa mi. Ako celé telo. Uvedomila som si, že to možno nie je od zimy, ale od strachu. Snažila som sa upokojiť svoju myseľ a myslieť na niečo pekné. Caspar. Kde je Caspar ? Nesmie sa vrátiť domov, ak ho tu čaká toto. Čo si to nahováram ?! Jasné, že musí prísť domov, nech ma začne hľadať ! Nechcem tu zomrieť. Smrť. Bol by schopný zabiť ma vlastný otec ? Nechcela som nad odpoveďou viac uvažovať, pretože by som ostala ešte vo väčšom strese. Musím sa tu porozhliadnuť. Kde to som ? Ako odtiaľto môžem utiecť ? Prečo som tu ? Odpoveď prišla čoskoro.  

VyvolenáWhere stories live. Discover now