Vyvolená

76.kapitola

Prebudila som sa v prázdnej posteli. Kým som prispôsobila svoje oči svetlu, ktoré sa dralo cez škáry okna, podľa hmatu som vedela, že som v izbe sama. Pretrela som si oči a šla sa pozrieť dole, čo sa deje. Z kuchyne sa ozývali hlasy. Nie,...smiali sa.

„Nemôžem tomu uveriť, ty a ona ?" smiech. Zastala som, že počkám, kým zistím, o čo ide.

„Nič s tým neurobíš, čo sa stalo, stalo sa." počula som Amandin smiech.

„Áno, minulosť nejde zmeniť..." teraz ma dostal Caspar a jeho tón hlasu. Bol zranený, a tak trochu zatrpknutý. Vedela som, že nemyslel tým časy, kedy chodil s Amandou, ale jeho minulosť, o ktorej som už vedela všetko. Ak mi ešte niečo nepovedal, sľúbil, že sa to v najbližšej dobe dozviem. Nechala som to tak, nechcela som ho viac nútiť do takých citlivých tém. Nikdy si neodpustím, aká som bola sprostá, keď som ho nútila povedať mi o tom. Nevedela som to pochopiť. Vošla som do kuchyne. Amanda mala na sebe čierne legíny s modrým svetrom, a pripravovala nejaké jedlo. Vedľa nej sa o kuchynskú linku opieral ten blonďavý neznámy, tuším Sebastian. Caspar držal v ruke pohár vody a postával obďaleč. Keď ma Sebastian uvidel, vypleštil oči. Caspar si toho všimol, pozrel tým istým smerom. Čo sa deje ? Prišla som v nesprávnu chvíľu,počula som, čo som nemala ? Pozrela som sa pod nohy a až potom som zistila, prečo Sebastian tak zízal. Samozrejme, mala som na sebe len nohavičky, podprsenku, a Casparove veľké čierne tričko,ktoré mi siahalo skoro do polovice stehien. Zdvihla som pohľad, ale uvidela som pred sebou čiernotu a dlhé nohy. Odtlačila som Caspara nabok a zadívala sa naňho, akože nechápem, o čo jemu a Sebastianovi ide. Amanda nemohla vedieť, čo sa tu deje, pretože ešte stále bola otočená chrbtom k nám.

„Hope, to si si nemohla nič obliecť ?" nahol sa ku mne Caspar. Mykla som plecami.

„Ja som tu doma."

„Vieš, že..."protestoval.

„Nechaj dievčaťu trochu voľnosti." povedal Sebastian a Amande capol po zadku. Tá sa zasmiala a pobozkala ho na líce.

„Jeho si nevšímajte." obhajovala Sebastianove nevhodné správanie červená Amanda.

„To je v pohode."usmiala som sa na Caspara. Ten sa ku mne zboku pritisol a ľavou rukou ma chytil okolo pásu. Stála som spolovice za ním, pretože ma prinútil. Vedela som, že ho rozčuľuje, ak ma niekto vidí napoly holú, i keď išlo len o nohy. Viem si ho predstaviť, čo by robil v lete, ak by som si dala kraťasy a chcela tak ísť von.Vzdychla som si a zobrala mu pohár z ruky, aby som sa napila,pretože sucho, ktoré sa mi po spánku vytvorilo bolo neznesiteľné.

„Ako dlho si hore?" spýtala som sa Caspara.

„Neviem, možno hodinku. Dokonca menej." odpovedal nezaujato.

„Kto si dá ?"otočila sa konečne Amanda s miskou plnou rôzneho ovocia.

„My." uškrnul sa Caspar a zobral jej celú misku z rúk. Chcel odísť, ale stihla som ho schmatnúť za mikinu. Nadvihol obočie a tváril sa, že on nič. Opätovala som mu pohľad v zmysle -to nemyslíš vážne- a zobrala mu misku.

„Veď sa pýtala,kto si dá. Nechápem, v čom je problém." na oko sa mrzačil a rozhorčoval Caspar.

„Ďakujem, ale my nebudeme. Dnes máme totiž na pláne ísť sa najesť do mesta."napadlo mi, že by bolo pekné, len tak, ísť s Casparom na obed.

„Na nijakom jedení v meste sme sa nedohodli, tak neviem, z akého dôvodu sito vytiahla." čudoval sa Caspar, keď sme vošli do izby. Zostalo mi smutno, ale vedela som, že ho ten nápad nepoteší. Bol proste nespoločenský. Alebo sa tak len tváril. Dobre si pamätám, že sa objavoval na každej párty, ktorá sa v okolí konala. Dokonca jednu sám pripravil.

„Iba som myslela,že...," sadla som na posteľ, „by to bolo niečo, čo sme spolu ešte nerobili."

„Veľa sme toho spolu ešte nerobili." lišiacky sa usmial. Jamka na pravom líci mu mierne poskakovala.

„Vieš, ako som to myslela." vzdychla som.

„Vieš, ako som to myslel." zasmial sa a podišiel ku mne. Čupol si a chytil ma za pás.

„Nemusíme tam ísť, bol to iba návrh. Ak s tým nesúhlasíš, som v pohode."snažila som sa hovoriť vyrovnane. Neviem prečo, ale jeho odmietnutie ma zranilo viac, ako by bolo potrebné. A on to vedel.

„Nie si s tým v pohode. Čo by si povedala na fantastický obed v..." tváril sa, že veľmi rozmýšľa, „v McDonalde ?"

Nadvihla som obočie.

„Čo ? Nijaký podnik tu nepoznám." bránil sa. Bol taký zlatý ! Iskra v jeho očiach, maličký úsmev, ktorý mu pohrával na tvári, to, ako sa snažil, aby som nebola smutná, aký bol úprimný. Všetko to robil z lásky, a pre mňa. Cítila som to. Naklonila som sa, aby som ho pobozkala.

„McDonald je lákavý." prikývla som.

„A najlacnejší."uškrnul sa. Štuchla som ho do pleca a zasmiala sa. Postavil sa a ľahol si na posteľ.

„Idem sa osprchovať." oznámila som mu a odišla z izby, za sprievodu jeho lichotivých poznámok na môj zadok.

Horúca sprcha mi padla dobre, obzvlášť, keď som takmer zabudla na sen, ktorý som mala v noci. Rozhodla som sa, že o ňom poviem Casparovi po našom spoločnom obede, pretože som nechcela skaziť príjemný začiatok dňa.

Vrátila som sa do izby oblečená v teplákoch a mojej starej bielej mikine.

Casparove poznámky o mojom neforemnom oblečení, ktoré mu zakrývali pekný výhľad na moje telo, som zahnala jedným jeho bozkom, ktorý som mu dovolila dať mi na šiju. Sľuboval, že potom už bude ticho, ale ticho sme boli obaja. Od môjho upratovania to totiž zašlo k zábave, ktorá bavila nás oboch. A nemyslím tým šteklenie sa. Ešte raz ma pobozkal a zvalil sa vedľa mňa. Dych sa nám dal do normálu po dlhých minútach, a až potom som mohla dokončiť upratovanie. Caspar sa na mňa pozeral, a z času na čas prehodil sarkastickú poznámku o tom, ako by on jednoduchšie upratal to, čo som práve ja skladala do skrine. A keď som mu navrhla, nech mi to teda predvedie, vyrukoval s tým, že on na upratovanie nie je predurčený. Iba som sa zasmiala a nechala ho, nech sa ďalej len tak váľa v posteli. Ležal s rukami založenými za hlavou, prikrývka mi zakrývala len nohy, hruď nechal vystavovať mojim zvedavým očiam.Bol ako múza, na ktorú keď sa pozriete, hneď máte lepšie náladu. Skončila som s upratovaním, bolo takmer už pol tretej. Caspar rozhodol, že je najvyšší čas ísť sa najesť, a tak sme sa obliekli a Caspar mi dovolil, aby som šoférovala. Po ceste som rozmýšľala o tom, ako Caspar zareaguje na môj sen. Dúfala som,že z toho nebude robiť reálnu vec. 

AHOJTE !!! 

Konečne nová kapitola, ja viem... Pokojne ma poohovárajte v komentároch, môžem si za to sama. Je to taká uvoľnenejšia a kratšia časť, ale hádam zatiaľ stačí. :D Viem, že v poslednom čase som písanie zanedbávala, ale mala som toho strašne veľa, a možno sa opakujem, že nemám veľa času a tak, ale naozaj je to tak. :( Som rada, že ste trpezlivý, a baví Vás príbeh Caspara a Hope :* Veľmi si vážim Vašu priazeň :) Ste neskutoční ! A práve preto sa teraz budem hnať do písania, hádam aj každý deň. Ale ako nad tým tak teraz rozmýšľam , zajtra mám celý deň plný, takže zase nebudem mať kedy čas písať...  :(  Takže ďalšia časť vyjde asi v pondelok-utorok. :D Strašne ma mrzí, že som nepísala tak dlho ani Vyvolenú, ani My damager. Cez prázdniny budem mať ale kopec voľného času, hádam, a doženiem to. :D

                                                                                                               Ďakujem, Vaša Darkblood_099 :*