Vyvolená

18.kapitola

Nick splnil svoj sľub. O jednej ma čakal pred školou. V aute bolo ticho, keď som si spomenula: „Lara ti odkazuje, že zistila niečo od Eleny."

„Na ňu sa dá spoľahnúť." usmial sa.

Pokračovala som: „Máš sa dnes o piatej u nej zastaviť."

„U Eleny alebo u Lary ?" bol zmätený.

„U Lary." upresnila som.

„Aha."povedal trošku sklamane.

Zastavil auto a až vtedy som si všimla, že už sme pri jeho dome.

„Tak,sme tu." otvoril mi dvere. Vystúpila som a Nick šiel zaparkovať auto do garáže. Keď sa vrátil, otvoril vchodové dvere: „Poď dnu." V malej chodbe sa nachádzali veľké schody. Po pravej strane bola obrovská klenba a za ňou ešte väčšia kuchyňa s jedálňou a obývačkou. Na ľavej strane boli dvere s nápisom:KANCELÁRIA V.WINHOUSOVÁ

Všetko bolo biele s nádychom sivej.

„Ahoj."privítala ma s veľkou náručou slečna Victoria. Na sebe mala čiernu sukňu nad kolená a v nej zapravenú bielu blúzku. Vlasy mala vypnuté so štipcom.

„Dobrý deň." pozdravilo som neisto.

„Počkaj ma tu, prosím, ja nám zatiaľ uvarím čajík, aby sa ti lepšie rozprávalo." usmiala sa. Hovorila ku mne ako k malému dieťaťu.

„Samozrejme,ďakujem."

Počula som, ako niekto kráča po schodoch. Kto to môže byť ? Žeby boli až takí bohatí a majú sluhu ? Pozrela som sa a uvidela som chlapca, oblečeného len vo voľných teplákoch, z ktorých mu trčali boxerky značky Calvin Klein. Keď lenivo kráčal po schodoch, dokonale vypracované svaly na bruchu aj na rukách sa mu napínali. Hnedé vlasy mal vyčesané nahor a jeho hnedé oči sa na mňa pozreli. Usmial sa, čím ukázal rovné, žiarivo biele zuby:„Ako vidím, mama si priviedla ďalšieho blázna. No musím uznať,že tentoraz je veľmi pekný." ukázal na mňa. On ma nebude urážať. Nie tu.

„Neviem kto si, ale ja som dievča, ak si si ešte nevšimol." dala som si ruky v bok.

„Prestaň byť drzý, Peter." zamračil sa Nick.

„A nie je to pravda ?" pokračoval Peter.

„Nie,Hope nie je blázon. Ty si blázon ! Ona sa len potrebuje dôverneporozprávať." zastal sa ma Nick.

„Ja by som sa s ňou kľudne dôverne porozprával." ponúkol sa Peter.

„Predstavím vás. Peter, toto je Hope Blueová, sestra Adriána a Roba Bluea a zároveň aj dcéra starostu, Finna Bluea. Býva o dva domy nižšie. Hope, toto je Peter, môj šialený devätnásť-ročný brat, ktorý na nešťastie včera pricestoval z Austrálie, kde študuje informatiku. Preto, ho prosím ospravedlň, že je takto oblečený.Práve vstal." skončil Nick.

Bol taký pekný, že som sa dokázala len usmiať: „Veľmi ma teší."

„Mňa teší viac." stisol mi ruku silno, zároveň nežne.

„Choď sa obliecť, Peter. To sa nehanbíš takto ukázať pred dievčaťom?" hrešila ho Victoria.

„Ale mama. Ja si skôr myslím, že som túto krásku viac zbalil, akoby mnou pohŕdala. Nie je tak, Hope ?" žmurkol na mňa.

„Nie."klamala som. Pravdaže ma zbalil. Dokonca tak rýchlo, že som si to všimla až keď to sám povedal. Páčil sa mi. Veľmi. Nie viac,ako Caspar, ale... Prečo ich porovnávam ? Ved na Casparovi mi nezáleží. Stop, koniec. Peter sa mi páči a nikto to nezmení.Ani Caspar. Čo je to so mnou ? Znova Caspar. Panebože. Neznášam ho. Stále mi otravuje myseľ. Musím sa tomu postaviť. Od dnes na Caspara nebudem myslieť.

„Nevedela som, že máte dvoch synov." nasledovala som Victoriu do jej pracovne. Sadla som si, odpila z čaju, keď povedala: „No, tak už to vieš. Nick a Peter sú moje všetko. Ale neprišla si sem, aby som ti hovorila o sebe. Prišla si, aby si sa vyrozprávala,"chytila ma za ruku, „tak povedz, čo ťa trápi ?" povzbudila ma.Začala som rozprávať a nevedela som prestať. Povedala som jej o Amande, o tom, že ju otec uprednostňuje. Vysvetlila som jej, kde pracuje mama a že dosť často chodí na služobné cesty. Hovorila som jej o škole, o Lare a Robovi, o Adriánovi a Bei. Cítila som,že mi je lepšie, no stále tu bol nezodpovedaný kúsok môjho príbehu.

„To je všetko ?" spýtala sa, keď som sa nadýchla. Poviem jej o Casparovi ?

Uľaví sa mi celkom ? Skúsim to.

„Je tu ešte jedna vec," začala som, „teda chlapec, aby som bola presná. Volá sa...." ešte stále som si nebola istá, či sa jejmôžem zdôveriť úplne.

„Caspar,"dokončila som, „možno ho poznáte."

„Áno,poznám ho." pritakala slečna Victoria.

„Keď sa nasťahoval do Blueovej usadlosti, všetko sa zmenilo. Skamarátil sa so mnou. Smiali sme sa, podpichovali sa, proste všetko, čo dobrí kamaráti robia. Dokonca mi kúpil darček. Štvorkolku. Povedal, že ju spolu budeme opravovať každý deň a sľúbil mi, že ma na nej naučí aj šoférovať. Mala som ho rada. Bola som taká šťastná.Sklamal ma. Aj keď sme spolu nechodili, veľmi mi ublížil. On je ako každý iný, čo som si o ňom nemyslela. Z ničoho nič mi povedal, že už sa spolu nemôžeme stretávať. Chcela som vedieť prečo, no on sa mi obrátil chrbtom a odišiel. Neuvedomil si, ako veľmi mi ubližuje. Podľa mňa mu to zakázal môj otec, pretože deň predtým bol u Caspara večierok. Jeden môj spolužiak-Michael,ma obťažoval. Caspar ho uvidel a pobili sa. Keď som prišla domov,ráno mi otec zakázal stretávať sa s Casparom. S otcom sa nerozprávam. Povedala som mu, že splním jeho rozkaz. Že už sa sním nebudem kamarátiť. Klamala som. V škole ma Caspar znovu odbil tým, že je to všetko len pre moje dobro. Ako môže on vedieť, čo je pre mňa dobré a čo zlé ?" od hnevu som sa celá triasla.

„Pozri,Hope. Skús pochopiť tvojho otca. Možnože ťa chcú s Casparomnaozaj uchrániť od niečoho zlého, čo ty ešte nepoznáš. Pokús sa na Caspara zabudnúť. Vidím, ako ti ubližuje, keď naňho myslíš. Zdôver sa mame, možno jej otec povedal, prečo je to všetko tak. Možno ti to ona sama povie. Rozhodne sa s otcom začni rozprávať, nejako sa k nemu priblíž a snaž sa ho presvedčiť,či ti niečo viac nepovie. Rozhodni sa sama, či moje rady poslúchneš, alebo o tom aspoň pouvažuješ. Ty vieš, ako správne ďalej. Ak sa budeš chcieť so mnou znova porozprávať, kľudne príď." dávala mi rady slečna Victoria.

„Ďakujem,"objala som ju, „hneď mi je lepšie."

„Už ste skončili ?" zastavil nás Nick na chodbe.

„Áno."usmiala som sa na slečnu Victoriu.

„Ak chceš, príď zajtra večer k nám. Budeme grilovať. Zavolaj aj Roba s Larou a Adriána s Beou. A prines si gitaru." pozval ma Nick.

„Ou,to je výborný nápad." tešila sa slečna Victoria.

„Teším sa. Rada prídem." prijala som pozvanie.